„Nad ránom, keď skončil súdny deň, ako nazývam silvestrovskú noc, z tridsiatich búdok bolo trinásť opustených. Dve sýkorky chytili infarkt a zdochli. Len pätnásť sýkoriek ostalo v najvzdialenejších búdkach,“ povedal vedecký pracovník Miroslav Saniga.
Podľa slov Miroslava Sanigu, aj trinásť odletených sýkoriek v lese pravdepodobne zdochlo, pretože sýkorky nespia tak ako človek. Teplota ich tela v noci klesne, sú malátnejšie a zmysly majú oťapené. Silvestrovská noc je pre mnoho výbuchov a hluku z roka na rok pre vtáky a ostatné zvieratá katastrofická.
Miroslav Saniga vybudoval v Liptovských Revúcach pri svojom dome ekodvor, kde sa nachádza množstvo búdok a kŕmidiel. Ročne v nich prebýva päťsto až šesťsto vtáčikov, najmä sýkoriek. O búdky je vraj bitka, pretože každá sýkorka chce byť blízko potravinového zdroja.
„V tejto záhrade robím výskumy,“ informoval Miroslav Saniga, ktorého pracoviskom je Výskumná stanica na Starých Horách pri Banskej Bystrici. „Napríklad vážim sýkorky ráno, niekedy večer. Prečo? Aby som vedel, koľko cez noc schudnú, alebo či tú istú búdku preferuje tá istá sýkorka. Zisťujem, ktorá je dominantná, či preferuje skôr búdku, ktorá je vyrobená z bútľavého stromu alebo z dosák, či preferuje hrubostennú či tenkostennú. V najlepších búdkach, ktoré sú dobre zateplené, neparazitované sa ubytujú najsilnejšie a dominantné sýkorky. Menej dominantným ostanú tie, ktoré ony neobsadia. U mňa je obsadené všetko, ešte aj poštová schránka, všelijaké otvory v tyčiach na bielizeň. Všade sú sýkorky, pretože sú blízko potravinového zdroja.“
Minulý piatok s revúckymi deťmi zo základnej školy nastavoval vo vtáčej záhrade siete, aby potom sýkorky spolu vážili. Niektoré deti chodia k M. Sanigovi opakovane. Majú veľkú radosť, keď v sieti uvidia sýkorku, ktorú podľa krúžku mali v ru-kách už vlani alebo pred mesiacom. „Vidím v tejto činnosti ekologickú výchovu spojenú s vedou a výskumnými výstupmi. Chcem deti pritiahnuť k prírode cez praktický príklad. Môžu si sýkorku vytiahnuť zo siete, pohladkať. Na detskej duši ostane malá ekologická pečiatka – niekedy sme s Mirom chytali sýkorky, bolo to krásne – a budú to rozprávať svojim deťom. Zážitok im ostane navždy. Nielen teoretické prednášky, ale praktická skúsenosť. Ekodvor má vedecký a ekologický účel, ale najmä ľudský. Ak máme radi prírodu, kvety, vtáky, motýle, hmyz, určite máme radi aj človeka.“
