Hrádočania majú rezervy najmä pri separovaní obalov z mlieka a džúsov.
LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Hoci občania vytriedili vlani viac odpadu ako v predchádzajúcom roku, Technickým službám robí starosti najmä zber tetrapakov. Ide o obaly z mlieka a džúsov.
„Množstvo tetrapakov potrebujeme zvýšiť. Ľudia ich môžu vhadzovať do kontajnerov na plasty,“ vysvetlil Peter Masár, vedúci strediska odpadového hospodárstva Technických služieb v Liptovskom Hrádku. V meste vlani vytriedili viac ako šesťdesiat ton papiera a o dvadsať ton viac skla. Množstvo plastov a tetrapakov dosiahlo približne štyridsať ton. V roku 2006 vyseparovali po približne päťdesiat ton skla a papiera a viac ako tridsať ton plastov.
Vladimír Cisár, riaditeľ Technických služieb, nárast vyseparovaných komodít dôvodil zvýšením počtu nádob a informačnou kampaňou, ktorú pripravili v spolupráci s mestským úradom. „Vlani sme na kúpu kontajnerov a vozidla na separovaný zber dostali z Recyklačného fondu tri milióny korún,“ povedal.
Aj napriek zlepšeniu oproti minulosti si riaditeľ myslí, že v separovanom zbere majú veľké rezervy. Pokračovať preto plánujú v informačnej kampani, v ktorej ľuďom vysvetlia výhody separovaného zberu. Pre Technické služby je separovaný zber odpadu, podľa riaditeľových slov, zatiaľ stratovou činnosťou. Vlani strata dosiahla približne pol milióna korún. „Strata vznikla v období, keď sme v meste začínali s triedením odpadu. Postupne by sa mala znižovať.“
Starosti robí aj nedisciplinovanosť občanov, ktorí do kontajnerov určených na separovaný zber vhadzujú komunálny odpad. „V kontajneroch je približne tridsať percent odpadu, ktorý tam nepatrí. Pracne ho triedime, čo nám zvyšuje náklady,“ podotkol P. Masár.
Podľa primátora Branislava Trégera chce mesto separovaný zber rozvíjať aj naďalej.
„Z fondov Európskej únie budeme žiadať financie na nový lis a ďalšie aktivity, ktoré súvisia s odpadovým hospodárstvom.“