Keď v ročníku 1999/2000 sa v Liptovskej Štiavnici hrala III. trieda, čo i sen o nejakej nadliptovskej súťaži by bol maximálne trúfalý. Lenže potom sa začali diať veľké veci.
Smelo možno povedať, že ani jeden futbalový kameň v Štiavnici nezostal na svojom mieste. Po neuveriteľných piatich postupoch za osem rokov je momentálne tamojší Družstevník treťoligový. Našu dedinku však v spoločnosti viacerých miest, vrátane sídiel okresov, čaká náročná jar. Nováčik z Liptovskej Štiavnice si pred sezónou 2007/2008 želal plávať v pokojných treťoligových vodách. Nebyť streleckej impotencie hlavne v domácich stretnutiach, zámery sa mohli aj naplniť. Realita je však taká, že Liptovská Štiavnica zimuje na predposlednej 15. priečke s 15 bodmi. Na posledné Krásno nad Kysucou má Družstevník štyri body k dobru a na druhej strane, napríklad iba päť stráca na šieste Králiky. Za povšimnutie stojí, že až do 11. kola museli štiavnickí futbalisti čakať na prvé víťazstvo v III. lige. Doma vtedy zdolali Kremničku 2:1. Potom ešte zaznamenali dva plné bodové zásahy. Družstevník do novej sezóny vstúpil s trénerom Karolom Hrnčiarom, ktorý priviedol obec do štvrtej najvyššej súťaže na Slovensku. Počas jesene ho ale na tomto poste vystriedal niekdajší ružomberský prvoligista František Mikuláš.
Už po druhý raz ste sa v priebehu sezóny ocitli v Štiavnici pri trénerskom kormidle. Ako k tomu došlo v minulosti a teraz v jeseni? – pýtame sa F. Mikuláša.
- Prvý raz to bolo po postupe do V. ligy. Vtedy ma oslovil mecenáš klubu Pavol Hlaváč, či by som sa nestal hrajúcim trénerom. Nebola totiž spokojnosť s dosahovanými výsledkami. Prevzal som mužstvo po Jánovi Čačovi, ale už vtedy došlo medzi nami k dohode, že je to iba na pol roka. Netrúfal som si dlhšie hrať a zároveň aj robiť trénera. Po mne prišiel Anton Urban a postúpili sme do IV. ligy. Aj teraz zmena na trénerskej stoličke priniesla výsledky, ktoré šéfstvo nemohli uspokojiť. Tréner Hrnčiar bol, podľa mňa, v pohode, ja som s ním nemal absolútne žiadny problém, lenže akoby sa v Štiavnici len z postupu žilo. Akoby sa zabudlo, že nehráme štvrtú, ale tretiu ligu. Žiadalo si to oveľa viac makať v príprave i v bežnom tréningovom procese. Obec asi s 900 obyvateľmi hrá súťaž, v ktorej sú viaceré mestá, kluby s výrazne vyššími rozpočtami. V tomto smere viacerým môžeme iba závidieť. Je však pozoruhodné, ako ďaleko sa Štiavnica dostala. Len škoda, že sa týmto nezmenilo aj myslenie chalanov. Všetci si asi mysleli, že aj v jesennej časti budú ešte žiť z predchádzajúcej zimy. Takmer nič sa nenabehalo, baterky sa nedobyli.
Desať zápasov bez víťazstva. Takáto séria sa len tak nevidí. V čom tkvel, podľa vás, najväčší problém?
- Áno, človek už pomaly zabudol, ako je to tešiť sa z víťazstva. Mrzia hlavne domáce straty. Keby sme z tých piatich remíz na vlastnom ihrisku boli aspoň dve premenili na tri body, bola by Štiavnica na 10. mieste. Dosť sme sa doma trápili. Nechcem, aby to vyznelo ako nejaká výhovorka, ale svoje robí aj naše, trošku menšie, ihrisko. Keď súper príde s obrannou taktikou a stiahne sa, zvyčajne nastal problém v našich radoch. Vonku zase stačil jeden inkasovaný gól, aby sa mužstvo veľmi rýchlo položilo. Ja som chlapcov presviedčal, že za stavu 0:1 sa nič nedeje, že ešte všetko zostáva otvorené.
Objavíte sa ešte aj na ihrisku, alebo iba na lavičke?
- Už nenastúpim. V jeseni som ešte odohral dva zápasy, ale zdravotné problémy mi nedovolili ďalej pokračovať. Najprv ma kváril členok, potom koleno. Nuž, ozývajú sa staré zranenia.
Uvažujete s posilnením kádra?
- Z Dolného Kubína sme získali zadného stopéra Petra Haláka. Určite bude pre mužstvo prínosom. Je to futbalová osobnosť. Pracujeme na dotiahnutí prestupu brankára Romana Pukača, takisto z Dolného Kubína. Asi najaktuálnejšou potrebou je zvýšiť náš útočný potenciál. Veď počas jesene sme nastrieľali iba 18 gólov. Môžem prezradiť, že v našom hľadáčiku je Eduard Mrva z Dúbravy, najlepší strelec V. ligy. I naďalej sme v kontakte s Dolným Kubínom. Uvidíme, ako to bude, keď vo februári uzatvoria svoj káder. Radi by sme ešte niečo poriešili.
Želanie pred jarou?
- Jednoznačne záchrana. Bez ohľadu na to, koľko mužstiev súťaž opustí. Hoci v Štiavnici sa hrá futbal vyložene na amatérskej báze, na súperov si trúfame. Keď sa pozrieme na tabuľku, sú tam veľmi minimálne rozdiely. Stačí vyhrať jeden, dva zápasy a sme v hornej polovici. Ja verím, že sa v III. lige udržíme. Máme na to hráčsky káder.
