Na mikulášskom ľade sa pred pár dňami naskytol náhodnému pozorovateľovi nezvyčajný pohľad. Pred tréningom siedmakov bola polhodinová medzera v rozpise, ktorú využil interesantný štvorlístok.
Prihrávky, strely, brankárske zákroky, strety pri mantineloch mali svoju kvalitu. Dych však vyrážalo zistenie, že hokejový výstroj zahaľoval nefalšovanú dievčenskú krásu.
Janka Čulíková, najproduktívnejšia slovenská ligová hráčka minulej sezóny sa medzi mantinely dostala už ako štvorročná popri bratovi. Prečo si nevybrala radšej modernú gymnastiku či krasokorčuľovanie? „Nechcem nikoho uraziť, ale to je priveľmi babské, nič pre mňa. Prekypujúcu energiu si ideálne vybijem na ľade,“ dodala sympatická blondínka, v ktorej by hokejovú agresivitu určite nik nehľadal. „Od pätnástich som chodila hrať do Spišskej Novej Vsi, potom nasledovali štyri sezóny v Poprade. Teraz hrám v slovinskom Maribore európsku ligu. Už sa to začína podobať na profesionalizmus, hokejom si aj trošku privyrobím.“ Vlani výdatne pomohla dôležitými gólmi slovenskej reprezentácii v Kórei k postupu do I. divízie: „V marci nás čaká šampionát tejto kategórie.“ Janka sa nebojí hrať s chlapcami, práve naopak: „Pred časom som si chcela zahrať za prvoligový Ružomberok Škoda, že sa to nepodarilo vybaviť. Stále snívam, že si s chalanmi zahrám aspoň jeden oficiálny zápas.“ Aj ona sa, samozrejme, občas stretáva s nechápavými pohľadmi: „Kto ma lepšie pozná, vie, že hokej ku mne neodmysliteľne patrí.“ Ochotne pridala ešte jeden postreh: „Kým som trénovala s chlapcami, zranenia sa mi naďaleko vyhýbali. Musím priznať, že dievčenský hokej je zákernejší. Podrazenia, hákovania si kompenzujú herné a technické nedostatky.“
Gymnazistka Martina Staroňová odmala súťažne lyžuje v Závažnej Porube: „Prechod do juniorov je na lyžiarskych svahoch v našich podmienkach náročný, prakticky nemožný. Tak som sa rozhodla skúsiť šťastie medzi mantinelmi. Proste som chcela, chcela, chcela. Najskôr ma ocino odhováral, že tu nie je ani babský klub, navyše, je to nebezpečný šport. Neustúpila som a moja hokejová vášeň pohltila celú rodinu.“ Ako každý lyžiar má problémy v oblúkoch pri prechode z vonkajšej nohy na vnútornú, ale snaží sa techniku postupne obrusovať. Trénuje s mikulášskymi piatakmi: „Chlapci ma prijali do kolektívu, sú zlatí. Inak, tiež hrám za Spišiačky. Chodím medzi ne iba na zápasy. Dala som už jeden šťastný gól. Dostávam priestoru na ľade primerane svojim schopnostiam. Keby bol tu v Mikuláši klub, bolo by to super. Asi rozbehneme nejakú propagáciu, aby sme oslovili dievčatá, ktoré by mali záujem. Istotne ich je viac, len možno nevedia, na koho sa obrátiť a ako začať.“
Deviatačka Janka Budajová má už tiež reprezentačné ostrohy. Čoraz pravidelnejšie sa objavuje v seniorskej slovenskej bránke. Napríklad, minulý týždeň odchytala skvelé duely na prípravnom turnaji pred blížiacim sa svetovým šampionátom. Na klubovej úrovni nastupuje za spišskonovoveské Osy. Škrie ju však, že v tejto sezóne nedostáva šancu v tíme mikulášskych deviatakov: „Chystám sa na to spýtať trénera. Nevýrazné výsledky našich chlapcov mi radosť rozhodne nerobia, chcem im pomôcť.“
Najrýchlejšia kolektívna hra učarila aj 13-ročnej Romane Kiapešovej: „Akosi ma to samo ťahalo do bránky, postupne som v nej zostala natrvalo.“ Zatiaľ je jej fajn medzi chlapcami, do deviatky to medzi nimi určite vydrží: „Bola som v šatni spolu s nimi. Otravovali ma, tak som sa pre istotu presťahovala inde. Dva roky som s nimi chodila aj do športovej triedy, ale teraz už nie. Takto je to asi lepšie. Viem, že ak budem chcieť pri hokeji zostať, budem sa musieť zaradiť medzi baby. Škoda, že asi nie v Mikuláši. V prvom rade je tu maximálne vyťažená ľadová plocha. Nielen nám by sa zišiel ako soľ nový štadión.“
