„Vďaka dobročinným plesom pomohli ich účastníci škole sumou takmer tristotisíc korún,“ povedala pred desiatym plesom riaditeľka Základnej školy s materskou školou na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku Viera Jurišová.
Čo bolo podnetom, že ste pred desiatimi rokmi začali ako jedna z prvých škôl v hornom Liptove organizovať dobročinné plesy?
- Vo výbore rodičovského združenia sme rozmýšľali, ako finančne pomôcť škole. S návrhom usporiadať ples prišla Alena Majeríková, ktorá je organizačnou vedúcou Tanečného súboru Jessy. Vraj Jessy pomôže pri organizácii plesu, pretože až 98 percent z účinkujúcich v súbore v tom čase bolo z našej školy. Aj disko zariadili – dvojicu Štefan Šintaj a Marián Vrabec. Boli sme návrhom prekvapení, ale šli sme do neznáma. Organizáciu prvého plesu si skutočne celú vzal na starosť tanečný súbor. Spočiatku sme mali strach, či bude na plese dostatočná účasť rodičov. Dnes sa skôr snažíme každý rok pripraviť rôzne prekvapenia. Tým, že sa na náš dobročinný ples ľudia vracajú, nám dávajú odpoveď, že sme zvolili dobre. Na prvom plese bolo stodvadsaťšesť ľudí, na poslednom takmer dvesto.
Pamätáte si, aký bol finančný výťažok z prvého plesu a na čo ste ho použili?
- Bolo to asi dvadsaťosemtisíc a my sme si vtedy v škole povedali, keďže bol veľký boom okolo počítačov, že jeden z plesového výťažku kúpime. Boli sme naň veľmi hrdí (úsmev). Potom sme chceli k počítaču kvalitnejšiu laserovú tlačiareň, takže bolo jasné, čo sme kúpili z financií druhého plesu. Keď bol hlad po počítačovej technike utíšený, začali sme rozmýšľať, že zainvestujeme do cudzích jazykov. Nakúpili sme CD prehrávače a kvalitné cudzojazyčné učebnice pre triedy s rozšíreným vyučovaním cudzích jazykov. Neskôr sme veľké peniaze, asi stotridsaťtisíc korún, združili z troch plesov a pomohli sme dofinancovať viac- účelové ihrisko vedľa školy. Z posledného, deviateho, plesu sme vložili peniaze do projektu Poďme spolu, podporíme našu školu, ktorý organizovala Komunitná nadácia Liptov. Takže plesové financie sme zhodnotili. Za naakumulované peniaze sme dokúpili pomôcky do výtvarného kabinetu a encyklopédie do školskej knižnice. Chceme totiž knižnicu v prvom rade vybaviť encyklopédiami, aby žiaci „nelovili“ len po internete, ale aby siahali aj za kvalitnými knihami.
Keďže dlho boli problémom žiacke sociálne zariadenia v škole, rozhodli sme sa ich vynoviť. Takisto z výťažku jedného dobročinného plesu sme nakúpili do nich veľké zásobníky toaletného papiera, aj zásobníky na mydlá a uteráky, tiež vône, aby sociálne zariadenia fungovali na úrovni. Veľa financií sme dali do prístavby, zainvestovali sme do veľkých násteniek a nakúpili sme koberce do každej triedy v ročníkoch 1. až 4., kde sme vytvorili relaxačné kútiky pre deti.
Účastníkov plesov prekvapujete drobnými darčekmi, sú prekvapenia aj v programe?
- Samozrejme, snažíme sa každý ples vylepšovať. Hlavný program už tradične vytvorí súbor Jessy, ale pozývame aj zaujímavých hostí. Napríklad na jednom plese sme mali slovenského imitátora Števa Hruštinca, na ďalšom míma Mira Kasprzyka, na iných profesionálov so spoločenskými tancami z tanečných škôl z Liptovského Mikuláša, Ružomberka i Bratislavy. Súbor Jessy nám stále veľmi výrazne pomáha aj pri organizácii.
Podieľajú sa na prípravách plesov rodičia i žiaci?
- Áno. Prípravou plesu nežijú len učitelia, ale aj žiaci, ktorí sa usilujú vyrobiť výzdobu. Výzdoba plesovej sály je každoročne urobená z ich prác. Sú to napríklad originálne svietniky, či výzdoba na stope. Výzdobu stolov robievame v spolupráci so Združenou hotelovou a obchodnou školou z Liptovského Mikuláša, Trošku ma však bolí, že priestory kultúrneho domu v Liptovskom Hrádku sú neosobné, najmä pre ich chlad na chodbách a staršie zariadenie. Navyše, prevádzka prešla pod správu Bytového podniku a ceny za prenájom sú pre školy veľmi vysoké. Ale pevne verím, že táto „chyba krásy“ nebude mať vplyv na dobrú zábavu a príjemné chvíle strávené na našom jubilejnom plese. Vďaka patrí všetkým žiakom, pedagógom, rodičom, sponzorom a tanečnému klubu Jessy Vavrišovo, ktorí to s nami tých desať rokov „vydržali“. Príprava je vždy náročná na čas. Ale výsledok sa prejaví v spokojnosti hostí i usporiadateľov i v možnosti znova pre žiakov niečo nakúpiť.
