V MARTINČEKU VEŠALI mládencov za nohu. Po šiestich rokoch v obci obnovili tradičnú fašiangovú bursu.
Dievčatá a mládenci v krojoch prešli v piatok 18. januára so spevom celú dedinu a pozývali na večernú zábavu a sobotňajšiu bursu. Začala sa v kostole svätou omšou. Po spoločnom obede vyrazili krojovaní bursovníci s muzikou do ulíc. Vytancovali dievčatá a ženy v každom dome a chlapom naliali hriatô. Gazda im za to dal odmenu na tanier, muzikantom do basy. Medzitým na dvore úradoval medveď a cigánka. Boli to miestni mládenci ale tak dobre zamaskovaní, že ich mnohí nespoznali. Len tak pre zábavu a aby bolo veselo brali všetko, čo nebolo pribité, priviazané či priskrutkované. Vynášali a premiestňovali z dvorov fúriky, rebríky, kolesá, odpadkové nádoby, niekomu dokonca sňali bránu. „Ukradnuté“ veci však neodniesli ďaleko. Keď odišli, každý si svoju vec našiel a vrátil na svoje miesto. Starostovi však schovali kôš tak dobre, že ho našiel až na druhý deň. V dedine bolo veselo, medveď s metlou a cigánka s dáždnikom a košíkom naháňali deti a zastavovali autá. Nikoho nechceli pustiť ďalej, kým im niečo nedá. Podarilo sa im dokonca stopnúť aj autobus.
Mierny trest obesením
Večer sa celý Martinček nahrnul do vyzdobeného kultúrneho domu. Zo stropu viseli pestrofarebné stužky a reťaz, na ktorej sa onedlho hojdalo osem mládencov. Ešte predtým, ako ich zavesili za nohu, sudca Rastislav Bachan prečítal rozsudok. Talár a čiapku mal požičanú od likavských divadelníkov. Podľa rozsudku sa osem zbojníkov previnilo prevracaním bráničiek, kradnutím vajec z kurínov, rabovaním krčmárovho skladu a vyhadzovaním sukní frajerkám na oči, ktoré predtým ukradli. Po miernom mučení - vypočúvaní na dereši, naťahovaní na škripec a opekaní nôh sa všetci dobrovoľne priznali a súd vyriekol nad nimi dva mierne tresty: prvý – smrť a druhý smrť obesením. Odsúdeným splnili posledné želanie a každý na reťazi zaspieval dve-tri krátke pesničky. Svoj biedny život si mohli zachrániť v prípade, ak ich kumpáni dokážu z reťaze zvesiť. Pred popravou sudca najskôr vždy prečítal „hriechy“ odsúdeného. Vtipné, trefné veršované charakteristiky vymyslel a spísal Rasťo Bachan s kmotrom v krčme u Tomáša. Základné informácie o odsúden-coch im poskytli dievčatá. Text prepísala bursovnícka richtárka Táňa Lauková na papier dlhý asi tri metre.
Jeden má rád guľovnicu, druhý slivovicu
Dozvedeli sme sa, že prvý previnilec Šimon Maliňák, krycím menom Bravko, má rád futbal a činky. Poľovačka ho veľmi neláka, ale v brušku mu nevadí stehno z diviaka. Lukáš Marton, prezývaný Cipo, maturuje týmto rokom, preto sú dievčatá teraz bokom. Joža Brtka – Joxera vyšný koniec zase láka, lebo ho tam dievča čaká. Patrik Marton, Yetti, jednu veľkú lásku má. Stále ju vraj leští, hladká a volá ju guľovnica Katka. Petra Bandu Slivka volajú, lebo mu slinky tečú, len čo zbadá ju. V Žiline študuje a nahé ženy z internetu sťahuje. Michal Brtko vyzerá vraj ako anjel, ale z anjela má málo. Fajčí, pije a na zábavách sa občas bije. Ľuboš Pekár, zvaný Pekša, je zas zbojník živnostník. Jeho firma vyrába pre miestny klub priateľov zeleného stola drevené pálky a drevené loptičky, s ktorými aj sám hráva.
O viagre a európskom smetisku
Kapitána zbojníckej družiny a richtára bursovníkov Juraja Pavlíka zavesili za nohu posledného. Volajú ho Pištek. Má dve frajerky. Za jednou chodí do Dubovej a druhá jeho frajerka je motorka. S členmi miestneho jazdeckého klubu Zbesnené koleso na nej pravidelne rozoráva polia zúfalých poddaných. Keď ho sudca obvinil, že v krčme zvanej Horný výplach si rád vypije liter vína, ktorým údajne viagru zapíja, jeden z divákov zakričal: „Veru, hore s ním, mne ju kradne.“
Po prečítaní každého rozsudku pomohli odsúdenci svojmu kamarátovi dať nohu do reťaze a ten sa vyhupol pod strop. Dievčatá okolo nich tancovali v kruhu držiac sa za ruky a spievali: ,,Čože si, Jurajko, čože si pokradol, že ťa poviazali do mocných reťazov? Nič som nepokradol, len jednu jalovku, preto ma zviazali pre bohatšiu dievku." Potom zaspieval mládenec na reťazi pár krátkych pesničiek na známu melódiu, ale vždy s iným originálnym textom. Jeden z odsúdencov sa napríklad spýtal starostu, ako chce Martinček udržať, keď bude dievky do Čiech vydávať. Z ďalšej pesničky sme sa zase dozvedeli, že v obci majú európske smetisko a starosta im sľúbil ihrisko. A čo na to starosta Martinčeka Mariána Lauko? „Stredná dcéra sa vydala na Moravu, preto ten text. Mám ešte dve, tie už budú musieť zostať doma,“ povedal s úsmevom a dodal: „A s tým smetiskom je to tak. Máme v obci kompostovisko podľa najnovších predpisov, kedysi tam bola skládka. Urobili sme ho z európskych peňazí, z fondu sociálneho rozvoja. Preto prívlastok európske. Je pravda, že som sľúbil ihrisko a teraz už bude musieť byť." Marián Lauko nás ponúkol výbornými meteníkmi, ktoré napiekla jeho manželka a prezradil, že aj jeho v roku 1972 „obesili“ na fašiangovej burse za nohu. ,,Som rád, že sme v dedine obnovili túto tradíciu. Bursa je predovšetkým zábava, pri ktorej sa baví celá dedina. Humorné a satirické pesničky patria k tomu."
Preteky s kolieskom
V Martinčeku možno založia ďalšiu tradíciu - preteky s kolieskom. Podľa povesti totiž kedysi dávno ušli jednému roľníkovi kolieska z pluhu, rútili sa dolu kopcom a on za nim volal: ,,Kolieska, čo ste sa zošaleli?" Preteky s kolieskom chceli usporiadať už vlani, ale prekazil ich dážď. A tak, ak počasie dovolí, budú mať premiéru v lete počas osláv 80. výročia založenia dobrovoľného hasičského zboru v obci.
Martinček je jednou z mála obcí, v ktorej nemajú potok. Ale majú kostol so vzácnymi freskami a templárskym znakom. V jeho okolí pútajú pozornosť malé drevené striešky, ktoré volajú dášky. Pod nimi sú vyhĺbené jamy slúžiace ako pivnice. Uskladňujú v nich hlavne zemiaky.
