POĽSKÝ PREZIDENT prvýkrát v histórii udelil štátne vyznamenanie Zlatý kríž za zásluhy občanovi inej krajiny. Túto poctu Lech Kaczynski prejavil primárovi chirurgického oddelenia liptovskomikulášskej nemocnice s poliklinikou Jánovi Drobčovi.
O tejto významnej udalosti informoval konzul Poľskej republiky na Slovensku Tadeusz Frackowiak na slávnostnej recepcii, ktorá sa konala pri príležitosti piateho výročia vzniku honorárneho konzulátu v Liptovskom Mikuláši. „Poľský prezident týmto spôsobom ocenil pomoc, ktorú Ján Drobčo poskytuje poľským občanom v liptovskom regióne. V súvislosti s rozvojom cestovného ruchu prichádza do Liptova stále viac poľských turistov. Žiaľ, stáva sa, že počas dovolenky sa u nás zrania pri autonehodách či športových aktivitách. Ján Drobčo im poskytuje nielen odbornú lekársku pomoc, ale aktívne im pomáha aj pri vybavovaní prevozu do Poľska či riešení problémov s poľskými zdravotnými poisťovňami. A čo je pre pacientov veľmi povzbudzujúce, komunikuje s nimi v ich rodnom jazyku. Osobne som zažil také situácie, keď poľskí pacienti v liptovskomikulášskej nemocnici neverili vlastným ušiam, že počujú poľský jazyk. Bol som napríklad pri tom, keď sa z bezvedomia prebrala mladá pacientka, ktorej primár Ján Drobčo vyoperoval obličku. Keď ho počula, ako sa jej prihovára v poľskom jazyku, s úľavou povedala, že ešte asi nie je v nebi, keď sa tam hovorí po poľsky,“ povedal nám Tadeusz Frackowiak, ktorý poľskému prezidentovi podal návrh na vyznamenanie Jána Drobču.
„Pokazené“ zdravie treba zachraňovať okamžite
„Nečakal som to, je to pre mňa obrovské prekvapenie, lebo si myslím, že to, čo robím, je poslaním každého lekára. Spomínam si na jedného z mojich učiteľov, docenta, ktorý nám ako študentom hovoril, že ak chceme byť dobrými lekármi, musíme zabudnúť na to, že sme nevyspatí, ak nás niekto v noci zobudí, keď treba pomôcť pacientovi. Lebo ľudské zdravie nepočká, často treba o jeho záchranu bojovať nie s minútami, ale so sekundami. Ak by nás to malo obťažovať, nech ideme radšej za hodinárov. Lebo ak sa hodiny pokazia v noci, čas ide ďalej a nič sa nestane,“ vyjadril sa Ján Drobčo.
Ján Drobčo študoval na lekárskej fakulte v Lodzi. Po návrate na Slovensko sa rozhodol venovať chirurgii. Od roku 1980 pracoval ako lekár na chirurgickom oddelení v liptovskomikulášskej nemocnici. V súčasnosti je na oddelení primárom. Tridsať rokov žije s manželkou Jolantou, ktorá je Poľka a v súčasnosti pracuje na Honorárnom konzuláte Poľskej republiky. Je aj súdnou prekladateľkou poľského a slovenského jazyka. Drobčovci majú dve deti, syna Janusza a dcéru Ivonu. Tešia sa aj zo štvorročného vnuka Olivera. Za aktivity Jolanty Drobčovej, ktoré robí pre konzulát, jej Tadeusz Frackowiak odovzdal ďakovný list za obetavú prácu.
„Je to úžasný pocit, keď sa nám podarí uľahčiť situáciu ľuďom v núdzi. Či už je to pri ich zdravotných problémoch, úrazoch, autohaváriách, alebo keď ich kompletne okradnú a ostanú bez dokladov, bez peňazí. Som rada, že môžem byť pri tom, keď treba ľuďom pomôcť a podarí sa nám to,“ povedala nám Jolanta Drobčová, ktorá často vybavuje s poľskou stranou aj potrebné formality pre prevoz postihnutých do Poľska. Poliakom pomáha aj ako prekladateľka vtedy, keď potrebujú niečo vybaviť na polícii či iných úradoch.
Funkcia honorárneho konzula bola výzvou
Počas slávnosti k piatemu výročiu vzniku Honorárneho konzulátu PR Tadeusz Frackowiak spomenul aktivity, ktorým sa konzulát za ten čas venoval. Okrem riešenia vážnych problémov spojených s pobytom poľských turistov v liptovskom regióne či na území severného Slovenska, poskytuje aj pomoc Slovákom v Poľskej republike. Konzulát sa tiež venuje nadväzovaniu kontaktov medzi poľskými a slovenskými štátnymi a samosprávnymi orgánmi, aktívne vytvára podmienky pre rozvoj vzájomnej hospodárskej spolupráce, partnerských vzťahov v oblasti cestovného ruchu, kultúry a športu. Na základe výsledkov činnosti honorárneho konzulátu dostal Tadeusz Frackowiak agrément vykonávať funkciu honorárneho konzula na ďalšie päťročné obdobie. Opýtali sme sa ho, ako to vníma. „Počas uplynulého pôso– benia vo funkcii konzula som zistil, že to bola výzva, ktorá nie je celkom bežná. Keď sa ma spočiatku ľudia pýtali, prečo som sa podujal vo funkcii honorárneho konzula pôsobiť, nevedel som presne odpovedať. Až časom som si uvedomil, že takýmto spôsobom mám možnosť splácať dlh Poľsku. Narodil a vyrastal som tam, vďaka rodnej krajine som mal možnosť absolvovať vysokoškolské štúdium v Nemecku. Takže teraz, aj keď som z Poľska pred rokmi odišiel na Slovensko, sa mu môžem takto odvďačiť. Samozrejme, že s touto funkciou, sú spojené isté finančné náklady, ktoré znášam, ale na druhej strane je to akýsi honor a uspokojuje ma, keď môžem takýmto spôsobom pomáhať Poliakom.“
K ďalšiemu pôsobeniu vo funkcii honorárneho konzula prišla Tadeuszovi Frackowiakovi zablahoželať aj jeho najbližšia rodina, manželka Viera, syn Jakub s manželkou Katkou a deťmi Karolínkou a Jakubom a dcéra Magdaléna s partnerom Michalom Beňom a dcérou Zariou.
Viery Frackowiakovej sme sa opýtali, aký je život s honorárnym konzulom. „Už dávno som si zvykla, že žijem so zaneprázdneným podnikateľom, čo sú manželove prvoradé aktivity. Takže jeho aktivity na konzuláte ma až tak veľmi neprekvapili a ani ma s nimi nezaťažuje. A tak mám viac času, aby som sa mohla venovať rodine a našim trom vnúčatám. A držím mu palce, aby sa mu darilo vo funkcii aj ďalších päť rokov,“ odpovedala.
Bol to dobrý a užitočný nápad pre oba národy
Na slávnostnej recepcii sa zúčastnil aj bývalý veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku, Jan Komornicki, ktorý stál pri vzniku honorárneho konzulátu v Liptovskom Mikuláši. „Som rád, že som stál pri zrode dieťaťa, ktorým bol konzulát. Teším sa z toho, že sa po rokoch ukázalo, že to bol dobrý nápad a užitočný pre obidva národy," podotkol Jan Komornicki. Pripomeňme, že je to jeden z mála honorárnych konzulátov v Európe, ktorý má sídlo v okresnom meste.
Aktivity honorárneho konzulátu oceňuje aj mesto Liptvoský Mikuláš. Ján Blcháč, primátor mesta preto odovzdal Tadeuszovi Frackowiakovi plaketu mesta. „Teším sa, že piate výročie vzniku konzulátu si pripomíname zároveň s pätnástym výročím vzniku Slovenskej republiky. Pozvanie na recepciu poľského konzulátu prijali aj zástupcovia mesta Žyviec, s ktorým by sme radi nadviazali partnerské vzťahy. A samozrejme, za mesto blahoželám Tadeuszovi Frackowiakovi, že bude ďalších päť rokov pôsobiť v našom meste ako zástupca Poľskej republiky,“ dodal Ján Blcháč.