Keď skončil základnú školu v Dlhej na Orave, jeho kroky smerovali do Ružomberka. Rozhodla o tom nielen škola, na ktorej si chcel urobiť maturitu, ale v prvom rade jeho veľká láska futbal.
„Pochádzam z tej istej dediny ako Erik Jendrišek. Z Dlhej prišiel do Ružomberka aj Lukáš Bakoš,“ dozvedáme sa od stopéra MFK Ružomberok Jána Masla, ktorý práve dnes 5. februára oslavuje svoje 21. narodeniny. „Keď ma ružomberskí funkcionári oslovili, nemal som nad čím váhať. Išlo o veľmi lukratívnu ponuku.“
Pod Čebraťom ste prešli dorasteneckými kategóriami a po nich ste sa ocitli v seniorskom béčku. Aká bola vaša cesta do prvého mužstva?
- Až do príchodu trénera Petra Uličného mi patrila skôr náhradnícka lavička. Počas uplynulej jari som sa dostal do zostavy áčka. Dopomohla mi k tomu možno aj väčšia maródka obrancov v prvom mužstve. Som rád, že potom som veľkú šancu nepustil zo svojich rúk. V jeseni, po príchode trénera Bičovského, som nastupoval v ružomberskom základe. Nechcem byť neskromný, ale vnímam to ako ocenenie mojich spoľahlivých výkonov.
V jesennej časti ste v ružomberskom mužstve vytvorili stopérsky tandem s dlhoročným českým reprezentantom Jiřím Novotným. Ako ste na ihrisku vnímali túto významnú futbalovú osobnosť? Mali ste na začiatku aj nejaký zvláštny rešpekt?
- Jirko dirigoval celú obranu. Je to nielen vynikajúci futbalista, ale tiež priamy chlap. Má obrovské skúsenosti, ja sa snažím od neho čo najviac naučiť. Hneď na začiatku si tnašiel cestu k nám. Vôbec nedával na sebe vedieť, čo všetko vo futbale dokázal.
Janko, aké vysvedčenie by ste vypísali svojej jeseni?
- Mne sa hralo celkom dobre. Dovolím si povedať, že vo väčšine zápasov. Tým ale netvrdím, že všetky stretnutia vyšli podľa mojich predstáv. Avšak niečo mimoriadne zlé som počas jesennej časti nezaregistroval. V každom prípade chcem ešte zlepšiť svoju výkonnosť.
V čom hlavne vidíte svoje futbalové rezervy?
- Určite je to loptová technika. Obratnosť a činnosti, ktoré s ňou súvisia, vrátane pohybovej koordinácie. Na týchto veciach mi treba osobitne popracovať.
A čo pokladáte za svoje silné stránky?
- Predovšetkým hru hlavou. Veď napokon ma predurčuje k tomu aj moja fyzická dispozícia a takmer dvojmetrová výška.
Boli ste pri tom, keď sa ružomberské béčko stalo takmer finalistom Slovenského pohára. Ako sa pozeráte na túto svoju hráčsku etapu?
- Išlo o veľmi milé obdobie, keď sme nečakane išli ďalej a ďalej. I napriek tomu, že som v tom čase bol pre zranenie nútený stáť a nastúpil som akurát doma proti Trnave.
S kým si v prvom tíme najlepšie rozumiete?
- Môžem povedať, že s každým spoluhráčom vychádzam dobre. Asi najviac si mám čo povedať s chalanmi, ktorí sedia v kabíne vedľa mňa, s Matejmi, Sivom a Šavolom.
Vaše želanie pred jarou 2008?
- Aby sa Ružomberok v záverečnej tabuľke dostal vyššie aspoň o dve, tri priečky. Mojím osobným prianím je stabilizácia výkonnosti, čím si chcem aj udržať miesto v základnej zostave.
A čo vaša účasť v reprezentácii do 21 rokov?
- Ešte máme v kvalifikácii odohrať tri zápasy. Slovensko je stále v hre o Európu.
Aký je váš aktuálny zdravotný stav?
- Momentálne som úplne v poriadku.
