Strážcovia Správy TANAP-u v uplynulých dňoch vynášali informačné tabule do vysokohorských sediel na spoločnú slovensko – poľskú štátnu hranicu.
Vstupom našej krajiny do Schengenského priestoru totiž neprestal platiť návštevný poriadok Tatranského národného parku, ktorý na našej strane pohoria obmedzuje sezónnym uzáverom od 1. novembra do 15. júna vstup do určitých častí národného parku. Dôvodom je ochrana vzácnej vysokohorskej prírody. A na to by mali turistov upozorniť informačné tabule umiestnené na dôležitých križovatkách turistických ciest na štátnej hranici.
„Išlo o spoločnú akciu Štát- nych lesov TANAP-u, ktoré informačné tabule dali vyrobiť, a Správy TANAP-u. Lesníci rozmiestnili informačné tabule na územiach, ktoré spadajú do ich pôsobnosti, a strážcovia Správy TANAP-u do šiestich sediel Západných Tatier – Tomanovského, Pyšného, Bystrého, Gáborovho, Račkovho a do sedla pod Hrubým vrchom. Najviac nás potrápilo sedlo pod Hrubým vrchom, ktoré sme na rozdiel od ostatných sediel zvládli až na druhý pokus. Prvý pokus totiž zmarila víchrica a tabuľu sme museli nechať v Račkovom sedle, “ prezradil Pavol Gavlák a pokračoval: „Vtedy sa totiž menilo počasie a každé zhoršovanie počasia na horách je vždy sprevádzané intenzívnym, silným vetrom. V silnom vetre v zúžených miestach doliny a najmä vo vysokohorských sedlách nastáva efekt trysky a sila vetra veľmi vzrastie. A na to som vtedy pozabudol. A tiež na to, že mám na chrbte priviazanú veľkú tabuľu. Hore v Račkovom sedle tak intenzívne dulo, že keď sa do mňa oprel vietor, mal som pocit, že ma aj s lyžami odnesie do doliny na poľskú stranu. Oblial ma studený pot a len s veľkým úsilím sa mi podarilo dostať sa späť pod hrebeň. Na druhú stranu sedla som sa dostal v riadne prikrčenej polohe v jeho najužšom mieste. Najviac ma ale prekvapilo, že len jeden meter za hranou sedla bolo absolútne bezvetrie a teplo ako v izbe.“
Vyniesť tabuľu do sedla pod Hrubým vrchom nebolo jednoduché ani na druhý pokus. Z Račkovho sedla ju na miesto určenia preniesli strážcovia Správy TANAP-u cez Hrubý vrch 24. januára naviazaní na lane, s mačkami na nohách a s čakanom v ruke. „Udržať balanc s takým nákladom na ostrom, zľadovatenom hrebeni nebolo ľahké. Sneh bol taký tvrdý, že sa noha ani len trošku nezaborila a išli sme hore väčšinou len na predných hrotoch. Po osadení tabule nás čakal strmý zjazd zo sedla dole žľabom do Jamníckej doliny. Medzitým sa dosť oteplilo a lavínová situácia sa začala prudko zhoršovať. Všade dookola bolo počuť hukot padajúcich lavín,“ priblížil nebezpečnú cestu Pavol Gavlák. Trvala dvanásť hodín a dokonale preverila schopnosti strážcov Správy TANAP-u pohybovať sa v zime v náročnom vysokohorskom teréne. Ale zvládli to na jednotku.
Pavol Gavlák v súvislosti s víchricou, ktorú zažil v Račkovej doline, uviedol niekoľko zaujímavých faktov. „Silný vietor dokáže bez problémov sfúknuť človeka dole z hrebeňa ako pierko. Okrem toho spôsobuje rýchlu stratu tepla ľudského tela. Pokojne tak môžete omrznúť aj pri plusových teplotách. Teplote vzduchu nula stupňov Celzia a sile vetra 80 km/hod. totiž zodpovedá pocitová teplota mínus 10 stuňov. Vietor v horách často prichádza nečakane rýchlo. Už som zažil situáciu, že som v pohode vyšiel na lyžiach až na Plačlivô a o pol hodiny na to som sa plazil po kolenách pospiatky dolu, lebo postaviť sa by znamenalo skončiť v doline“, poznamenal. Preto každý, kto sa vyberie na zimnú vysokohorskú turistiku, by mal mať rezervnú čiapku, rukavice a prípadne aj oblečenie. Ich strata alebo uviaz-nutie v neschodnom teréne a núdzový bivak by sa nemuseli skončiť dobre. Treba myslieť aj na zabezpečenie vecí, ak o ne nechcete prísť. „Vietor vám ľahko môže odniesť nielen odev, ale aj fotoaparát, lyže, palice alebo batoh“, upozornil Pavol Gavlák.
