Futbal prežíva v najväčšej liptovskej dedine dobré časy. Po minuloročnom postupe sa v jesennej časti tejto sezóny nad očakávanie adaptoval v V. Lige.
Taktovka najpopulárnejšej kolektívnej hry v Liptovských Sliačoch už dlhé roky zaslúžene patrí čerstvému sedemdesiatnikovi Albínovi Jackovi (nar. 26. 1. 1938), ktorý je celý život verný svojmu rodnému kraju.
V roku 1946 bol v Sliačoch založený Sokol. Už vtedy ako sotva osemročný sledoval tých, ktorí nosili dresy v modro-bielych klubových farbách: „Som rád, že aj dnes sú ešte medzi nami páni futbalisti Milan Bartík, Ondrej Frič, Ladislav Mrva. Práve oni poprosili dôstojného pána farára, aby im na cirkevnej parcele nechal postaviť brány. Riaditeľom školy bol Štefan Kubačka, ktorý nás naviedol na šport. V jeho šľapajach pokračovali Jozef Kučera, Jozef Kováčik, Jaroslav Láclavík, Silvester Švidroň. Fascinoval ma vzácny pohľad na jedinú ozajstnú šnurovaciu loptu. Pre nás, malých chlapcov, bolo veľkou cťou podávať im ju spoza bránky. Vtedy sme si do nej mohli aj letmo kopnúť. Neviem, čím to bolo, ale už ako desaťročný som organizoval chlapčenské zápasy s okolitými obcami. Zakúpili sme si biele tričká a cestou sme ich jednej pani nechali prefarbiť na modro. Dnes ťažko niekto uverí, akí sme boli na ne hrdí. Po materiálnej stránke to bolo, samozrejme, ťažké, no nemali sme problém ako dnes, bolo nás aj na tri družstvá. Začínali sme bez trénera. Jediným návodom bol vtedy zaužívaný herný systém tri, dva, päť. Postupne sa z nášho žiackeho kolektívu vytvoril silný dorast.“
Úžasná premiéra
Albín Jacko nastúpil ako sedemnásťročný za prvé mužstvo, ktoré pôsobilo na dnešné pomery akoby v V. lige: „Predseda klubu Šimon Dvorský ma vzal na zdravotnú prehliadku do Žiliny, aby mi povolili ostaršenie. Moju premiéru si pamätám do detailu. Hrali sme proti Dovalovu, k víťazstvu 7:0 som prispel piatimi gólmi.“
Bača na východe
Otec A. Jacka bol chýrny liptovský bača, synovi odtiaľ prischla prezývka. „Keď sme mali zahrávať trestný kop, diváci kričali bača, bača. Spája sa mi s tým aj jedna úsmevná príhoda. Po zápase s Trstenou uviedli v novinách góly Jacko 2, Bača 2. Pritom som dal všetky štyri.“ V roku 1957 narukoval do košickej Dukly, samozrejme, ako futbalista. Po prípravných zápasoch ho bleskovo preradili do slávnejšej Lokomotívy. „Trénoval ma vynikajúci odborník Štefan Čambal, ktorý si zahral v roku 1934 finále majstrovstiev sveta, mimochodom, ako jediný Slovák. Hovoril mi, že mám síce talent, ale musím prejavovať väčšiu ctižiadosť.“ Talentovaný technik mal ponuky ostať na východe a hrať ďalej veľmi kvalitnú druhú celoštátnu ligu proti Trnave, Žiline či Banskej Bystrici. „V spoločnosti takých mien tej doby ako Kamaráš, Fecko, Iľko, Šnýr, Čiták či Polgár som sa uviedol dobre, ale mňa to stále ťahalo domov medzi partiu chlapcov, s ktorými sme boli spolu odmalička. Tak som sa po vojenčine vrátil do Sliačov, no futbalovo nie nadlho. Vzápätí som prešiel na päť rokov do Ružomberka. Pod Čebraťom bol vtedy vynikajúci kolektív, ktorý tvorili Beluš, Málik, Janči, Melicher, Krička, Boroň, Slimák, Uhrovič, Kučka, Totkovič, Tittel st. a mnohí ďalší.“
Pod Čebraťom hrával A. Jacko ľavého záložníka. Stále dával góly, udivoval publikum výbornou kopacou technikou, rozohrávkou. Odohral skvelé medzinárodné turnaje za účasti medzinárodných tímov, keď nastúpil napríklad proti Masopustovi či Pluskalovi. Lanáril ho Púchov, Považská Bystrica, no túžba postaviť si rodinný dom spolu s manželkou Alžbetou, ktorá prišla učiť do Sliačov , bola silnejšia. „Doma som mal a stále mám pre moju futbalovú vášeň pochopenie, za čo sa mojej lepšej polovičke musím aj touto cestou poďakovať. Manželka vedie roky detský folklórny súbor Sliačanček. Navzájom sme si rešpektovali svoje záujmy, preto nám to vždy klapalo.“
Futbalový návrat domov
Jedným z vrcholov hráčskej kariéry A. Jacka bol podľa jeho slov pohárový zápas Ružomberčanov so slávnou bratislavskou Červenou hviezdou: „Ustrážil som chýrneho Adolfa Scherera, vyhral som s ním všetky hlavičkové súboje. Škoda, že doktor Beluš, náš prvý brankár, absentoval v strede týždňa pre pojednávanie. Prehrali sme 0:2 po góloch Kačániho a Dolinského, hoci po našich strelách dvakrát zvonili žrde Bratislavčanov.“ Po definitívnom futbalovom návrate do Sliačov začal popri hraní trénovať a neskôr aj funkcionárčiť. Zdá sa to až neuveriteľné, že na horúcej trénerskej lavičke vydržal dve desaťročia, pretože mal prirodzený rešpekt a dôveru okolia. „Za môjho pôsobenia sme postúpili štyrikrát do takej spoločnosti, v akej sa nachádzame dnes. Dobre sa na tie časy spomína, ale hlavné je, že máme nádejnú budúcnosť. Opäť sa u nás zišlo množstvo šikovných chlapcov, ktorým ide iba o futbal.“
Čo sa týka jeho profesijnej orientácie, z mechanických dielní papierní prešiel do učilišťa, kde bol napokon vedúcim majstrom. Popritom si urobil trénersku dvojku, chcel pokračovať v štúdiu jednotky, ale stal sa šéfom zváračskej školy. Jeho rukami prešlo viac ako dvetisíc zváračov. Mimochodom, štyri roky trénoval s Petrom Gráfom ružomberský mladší dorast.
Búrlivý potlesk
Veľkým futbalovým zadosťučinením bol pre Albína Jacka stále živý predlanský ligový a pohárový triumf ružomberského áčka. „Nevynechal som jediný domáci zápas našich nástupcov. Bol som z ich hry a výsledkov nadšený pri stretnutiach s dávnymi spoluhráčmi. Mali sme úprimnú radosť a slzy v očiach. Rovnaké pocity som mal vlani aj pri postupe mojich Sliačov do V. ligy, na ktorý sme čakali dvadsať rokov. Ešte raz opakujem, vôbec sa nebojím o sliačanský futbal. Máme vynikajúcich žiakov, dorast v IV. lige. Niektorí chlapci síce majú zajačie úmysly. Uvidíme, pre koho bijú ich srdcia. Verím, že pre Sliače.“ Na adresu čerstvého jubilanta sa pred pár dňami ozýval búrlivý potlesk zaplnenej sály kultúrneho domu počas premiérového plesu 1. OFC. Čo radí dnešným začínajúcim chlapcom nielen v Sliačoch, aby spomedzi nich vyrástol nový Albín Jacko a jemu podobní vášniví milovníci hry hier? „Základom je pevná vôľa a úprimná láska k futbalu. Dodnes si spomínam ako mi otec, napriek tomu, že ho futbal veľmi nezaujímal, dal za odmenu ušiť parádnu koženú loptu, na ktorú som bol nesmierne hrdý a opatroval som si ju doslova ako oko v hlave.“
P.S. Nedávna výročná členská schôdza 1. OFC L. Sliače potvrdila Albína Jacka v predsedníckej klubovej funkcii.
