CURLING JE ŠPORT, ktorý sa hrá na ľade s metlami a kameňmi. Jeho zakladateľmi na Slovensku sú bratia Pitoňákovci. Jeden z nich, František, je riaditeľom Základnej školy vo Východnej.
Častejšie ako v riaditeľni je však v telocvični. Učí totiž telesnú výchovu. Je dvojnásobným majstrom Slovenska v curlingu aj úspešným trénerom. Curling trénuje aj žiakov vo Východnej. Reprezentovali Slovensko na medzinárodnodnej súťaži olympijských nádejí Vyšegrádskej štvorky v Prahe. V kategórii do 15 rokov sú východnianski žiaci v curlingu na Slovensku najlepší.
František Pitoňák trénuje aj nepočujúcich. Vlani na svetovej olympiáde nepočujúcich v Salt Lake City obsadili jeho zverenkyne tretie miesto. Je aj členom Slovenského olympijského výboru.
Prečo práve curling?
Odmalička som športoval. Bol som atlét, slovenský reprezentant, behával som 400 m cez prekážky. Dvakrát som skoro išiel na olympiádu do Austrálie a Grécka. Chýbalo mi päť stotín, aby som splnil limit. Keď sa blížila tridsiatka, rozmýšľal som, čo ďalej, lebo atléti po tridsiatke väčšinou končia. S bratmi sme pozerali televízor a práve dávali curling. Zaujal nás, hľadali sme kontakt a zistili sme, že na Slovensku sa curling nikde nehrá, najbližšie v Čechách. Išli sme tam, získavali prvé poznatky. Boli sme aj v tréningovom campe v Nemecku, kde som si neskôr urobil trénerskú licenciu. Curling sa hrá na Slovensku päť rokov a sme vlastne u nás jeho zakladateľmi.
Môžete stručne vysvetliť, o čo v tomto športe ide?
Súťažia štvorčlenné družstvá, štyria proti štyrom. Jeden odhodí kameň, dvaja pred ním zametajú. Každý hodí po dva kamene. Cieľom hry je dostať kamene čo najbližšie k stredu kruhu s polomerom 183 cm. Súper môže váš kameň posunúť, vyraziť. Kamene sú žulové, jeden váži takmer 20 kg. Dráha, ktorú musia prejsť, je 40 m. Tým, že pred kameňom zametáme ľad metlami, ovplyvňujeme jeho rýchlosť, smer aj rotáciu. Keď ide kameň príliš rýchlo, nezametáme, keď sa nám zdá, že ide pomaly, zametáme. Zametaním sa kameň môže dostať až o päť metrov ďalej. Tým, že zametáme, vrchná mikroskopická vrstva ľadu sa roztopí, vyrovnávajú sa nerovnosti a kameň má lepší sklz. Najdôležitejšia pri tomto športe je udržať rovnováhu, lebo keď zametáte, šmýka sa a celú váhu tela musíte udržať na jednej nohe.
Je curling náročný šport?
Niekomu sa možno zdá, že je to len nejaké zametanie. Nabehal som tisíce kilometrov, často som v posilňovni, takže som na tom fyzicky dobre. Ale po každom zápase, ktorý trvá dve až tri hodiny, som totálne zničený a mám svalovicu. Je to riadna zaberačka, aj keď na prvý pohľad to tak nevyzerá.
Zametáte aj doma? Myslím tým, či pomáhate manželke zametať a umývať dlážku alebo leštiť parkety?
Nie som ženatý. Ale moja priateľka a priateľky a manželky mojich bratov tiež hrajú curling. Na majstrovstvách Slovenska boli druhé. Domáce práce prenechávame zatiaľ im (smiech).
Ste štyria bratia a tvoríte slovenské reprezentačné družstvo. Kto vás trénuje?
Náš otec, hoci curling nikdy nehral. Pri tomto športe je totiž okrem fyzických predpokladov veľmi dôležitá psychika. Hráč sa musí maximálne sústrediť na odhod kameňa, nesmie ho odhodiť ani príliš silno, ani slabo. Je dôležité mať psychológa, a to je práve náš otec. Keďže nás veľmi dobre pozná, dokáže nás usmerniť, upokojiť a skoncentrovať, aby sme podávali kvalitné výkony.
Kde trénujete?
Na zimných štadiónoch, kde sa podarí - v Kežmarku, Poprade, v Ružomberku. A v lete na suchu. V zahraničí sú špeciálne haly s ľadom otvorené po celý rok.
V škole vo Východnej učíte od septembra a vaši žiaci už boli na medzinárodnom curlingovom turnaji v Prahe. Ako sa vám to podarilo?
Ukázal som im, ako sa curling hrá a nejako ich to chytilo. Tak sme začali trénovať. V súčasnosti trénujeme v školskej telocvični. Žiaci majú špeciálnu obuv s teflónovou podrážkou, v ktorej sa veľmi šmýka. Učia sa udržať rovnováhu na jednej nohe, čo je pri curlingu až sedemdesiat percent tréningu. Za školou máme ľadovú plochu, ale bolo teplo a ľad sa roztopil. Raz za čas ideme na zimný štadión do Ružomberka. Do Mikuláša je to síce bližšie, ale je dosť problém dostať sa na štadióny, kde sa hráva extraligový hokej.
Každý deň cestujete do Východnej z Popradu. Neprekáža vám, že musíte skôr vstávať?
Je to iba 33 km a 40 minút. Rok som robil v Bratislave na letisku a býval som v Petržalke. Každý deň som cestoval hodinu tam a hodinu späť. Ale po roku som sa vrátil k učeniu. Predtým, ako som začal učiť vo Východnej, som desať rokov učil v Poprade. Práca s deťmi ma baví, som učiteľ telom i dušou. Keby som sa znovu narodil, chcel by som byť zase učiteľom.
Povedali ste, že letná olympiáda vám dvakrát unikla iba o vlások. A čo zimná? Curling je olympijský šport.
Na olympiádu sa dostane iba dvanásť najlepších tímov sveta. Museli by sme sa najskôr prebojovať na majstrovstvá sveta. Na posledných majstrovstvách Európy sme štyri zápasy vyhrali a štyri prehrali. Skončili sme na 17. mieste z 32 družstiev. Ale my sme pracujúci ľudia a ostatní profesionáli. Na majstrovstvá sveta postupuje iba prvých osem družstiev. Najbližšia zimná olympiáda je v roku 2100. Takže ešte máme dve šance dostať sa na majstrovstvá sveta a keby sme sa tam umiestnili do dvanásteho miesta, aj na olympiádu. Snažíme čo najviac trénovať a chodiť na medzinárodné turnaje. Ak má niekto záujem o tento šport, môže sa prihlásiť, rád ho to naučím.
Autor: BEA
