Rozprávali, až sa im prášilo z úst. Doslova. Obaja totiž hrali hlavné postavy v komédia Mirandolína od Carla Goldoniho. Diváci mali možnosť hru vidieť v Liptovskom Mikuláši 8. februára v Dome kultúry.
S Teréziou Uherekovou, čoby Mirandolínou, a Václavom Papežom ako Fabriziom sme sa stretli tesne pred predstavením. Neprášilo sa im len z úst, ale i z tvárí a vlasov. Celí natretí bielou farbou boli všetci herci v komédii: aj Tomáš Lehotský, Marián Drábik, Vlastimil Papež, aj sluha Stanislav Uherek.
Čo priviedlo Václava s Terkou na divadelné dosky? „Mňa otec,“ rýchlo zareagoval Václav Papež. „Rozhodol sa totiž ísť do dramatického odboru v Základnej umeleckej škole (ZUŠ) v Liptovskom Hrádku a či vraj idem aj ja. Prehovoril ma, a tak sme na zápis šli spolu. Myslím si, že dramatický odbor nás oboch zaujal a pracujeme v ňom druhý rok.“ Potom prezradil, že v Mirandolíne hrá čašníka v krčme, kde sa všetci hádajú a chcú zbaliť Mirandolínu. „V úlohe sa cítim dobre, pretože nakoniec sa s ňou ožením ja,“ veselo pozrel na Terku. Ako sa ona dostala k divadlu? „Vôbec neviem. Som tu a hráme spolu takmer celá naša rodina.“ Vyslovila i svoje prianie: ísť kočovať s cirkusom po Rusku aj so svojou kamarátkou Majkou Pastuchovou.
Václav chodí na Strednú zdravotnícku školu v Liptovskom Mikuláši, v triede sú len dvaja chlapci, ale nebudú zdravotnými sestrami. Václav má iné plány: „Neviem si predstaviť, že by som robil zdravotníckeho asistenta, ale určite pôjdem nejakým humánnym smerom. Jednou alternatívou je pantomíma, ďalšími filozofia a politológia.“
Ako sa dostal Vašo do občianskeho združenia Minibodka, ktoré pomáha deťom z detských domovov alebo zo sociálne veľmi sla- bých rodín? „Prišla za mnou spolužiačka, aby som šiel za vedúceho do tábora, ktorý organizovala Minibodka. Šiel som a plánujem v združení fungovať aj v budúcnosti. Prvé stretnutie s deťmi z domovov bolo náročné, pretože som bol najmladší inštruktor. Chlapci i dievčatá boli odo mňa starší i vyšší takmer o dvadsať centimetrov, takže som sa dva týždne neholil, aby som vyzeral staršie.“
Divadelné predstavenie ZUŠ z Liptovského Hrádku pod taktovkou Renaty Kőgelovej chytilo divákov tak, že po skončení nechceli odísť. Niekoľkokrát vyvolali hercov na javisko a v poslednej „klaňačke“ aj režisérku Renatu Kőgelovú. „Som veľmi spokojná a šťastná z toho, ako diváci prijali hru,“ usmievala sa za veľkou kyticou Renata.
Autor: DAGMARA