„Je to výnimočný človek. Taký sa len tak nerodí,“ stručne, ale veľmi výstižne charakterizoval Petra Kuniaka z Černovej Marián Bystričan, prezident ŠKST Ružomberok. Bolo to pri príležitosti osláv 80. narodenín tohto večného mladíka. Neobyčajná symbióza životného optimizmu s neustálym pohybom, to je živica, z ktorej tento jubilant (narodený 24. februára 1928) čerpá a dokáže ňou nakaziť i široké okolie. Životná púť Petra Kuniaka je spätá so športom. Ide o niekdajšieho výborného futbalistu a neskôr, keď dochrámané koleno povedalo „koženej“ nie, zase o aktívneho stolného tenistu.
Vzorom mu bol Tegelhoff
„Bolo nás šesť súrodencov,“ začína vzácny jubilant približovať epizódky zo životného filmu. „Päť chalanov a jedna dievčina. Ako chlapci sme od malička na ulici hrávali futbal. Najprv s „handrovkami“ a potom aj so skutočnými loptami, ktoré nám zhotovil obuvník. K ozajstnému futbalu som sa dostal v šestnástich rokoch.“ Zápasovú ouvertúru absolvoval v drese černovského „áčka“ s ŠK Zámostie Rybárpole. „Vyhrali sme 3:1 a padol aj prvý gól v mojej kariére.“ O osem rokov neskôr P. Kuniak sa upísal Ružomberku, vtedajšej Iskre. „Ružomberskí „výborníci“ prišli za mnou, že si ma vraj vyhliadli. V tom čase som robil v Černovej aj tajomníka telovýchovnej jednoty. O žiadnych korunkách vtedy nebolo ani reči. Naopak, ja som funkcionárov z Ružomberka počastoval dvoma fľaškami Jelínkovej borovičky. Rýchlo došlo k dohode a tak som sa stal asi najlacnejším futbalistom v histórii ružomberského klubu. “
P. Kuniak mal svoj veľký vzor v ružomberskom rodákovi a v československom reprezentantovi Viktorovi Tegelhoffovi. „Bol to predovšetkým skvelý technik. Hráč s mimoriadnym prehľadom na ihrisku. V jednom roku bol dokonca vyhlásený za najlepšieho „centra“ v Európe.“
Do roku 1960 P. Kuniak hrával pod Čebraťom. Osem sezón a azda by aj viac, keby mu v päťdesiatom ôsmom, na jar, škrt v plánoch neurobilo nepríjemné zranenie. „Bol to „majstrák“ s Olomoucom. Na škváre, ba skôr na ľade. Na mňa zletel hráč súpera a odnieslo si to koleno. Dlhšie som bol nútený stáť. A po návrate na ihrisko už to nebolo ono. Cítil som, že koleno je „menej cenné“, navyše vo mne sa zahniezdila obava z opätovného zranenia. Nasledoval návrat do Černovej, kde som ešte hrával až do štyridsiatich troch rokov.“
Z trávnika k malej loptičke
„Po skončení s futbalom, pribral som asi štyri kilogramy a necítil som sa dobre. Vtedajší lekár futbalistov Jiří Mach mi pri kontrole povedal, Peter, musíš dačo robiť, nejaký šport si nájsť, pretože tvoje srdiečko je navyknuté na určitú záťaž. A tak som sa začal venovať stolnému tenisu. Ešte pred štyrmi rokmi som nastupoval černovské béčko, v dlhodobej súťaži. Teraz sa už stolnému tenisu venujem iba rýdzo rekreačne. Mojím mottom je: „V pohybe je mladosť a v činnosti krása. Toto krédo sa snažím vštepovať svojmu najbližšiemu okoliu.“ P. Kuniak samozrejme nemôže chýbať na tradičnom Turnaji veteránov Liptova. „Na prvom ročníku štartovalo šestnásť hráčov. Dnes je to podujatie, ktoré sa teší veľkej obľube najmä tých skôr narodených. Zahráme si, pospomíname a zároveň aj utužíme mnohoročné väzby. V posledných rokoch sa počet účastníkov prehupol cez päťdesiatku.“
Večný optimista
Napriek svojmu zrelému veku, všade kde príde, prináša stále obdivuhodný elán, pohodu a výbornú náladu. „Mal som tvrdý život,“ priznáva. „Boli to aj neľahké vojnové časy. Vždy sa ale držím zásady, že neexistuje situácia, z ktorej by nebolo východisko. Mojou životnou filozofiou je prinášať radosť druhý, To ma robí šťastným. Je to vklad, ktorý sa dokáže vrátiť človeku niekoľkonásobne.“
