„Čím viac sme sa zoznamovali so životom magistry farmácie Vierky Kozákovej, tým viac nás prekvapovala jej skromnosť, nenápadnosť a tolerantnosť," povedala o svojej bývalej kolegyni – lekárničke Viera Gogolová z Liptovského Hrádku.
Pokračovala: „Niekedy nie sú dôležité slová, ale činy, ktoré hovoria vtedy, keď to skromnosť nedovoľuje.“ Obyvatelia najmenšieho liptovského mesta a okolia Vieru Kozákovú poznajú tiež cez jej prácu. Stretávali sa s ňou roky v hrádoc- kých lekárňach, kde pracovala.
Aká bola jej životná dráha? V. Kozáková sa narodila v rodine stredoškolského profesora 31. januára 1930 v Košiciach. V roku 1938, keď Maďari obsadili Košice, rodina sa presťahovala do Kláštora pod Znievom, kde bývala rok. Od roku 1939 bývala v Martine, kde stredoškoláčka Vierka zmaturovala. V roku 1949 bola prijatá na lekársku fakultu - odbor farmácia a v roku 1953 spromovala. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracovala v Trstenej a Martine. Najväčšiu časť svojho života prežila v Liptovskom Hrádku, kde žije od roku 1958. Tu sa vydala za lekára Zbyňka Kozáka. Spolu vychovali syna Dalibora. Dnes sa teší z troch roztomi- lých vnučiek, ktoré sú pre ňu jedným z najväčších darov života. Svoj život venovala lekárenstvu a v tejto práci pokračovala aj po priznaní dôchodku. Nebolo to len odpracovaných osem hodín denne, ale brávala aj služby navyše. Odslúžila ich najmä cez soboty, nedele a nočné služby. Rovnako všetky sviatky. „Aj ako dôchodkyňa vypomáhala v lekárni a jej pomoc nám bola vzácna,“ potvrdila Viera Gogolová. „Vždy sme sa na ňu mohli spoľahnúť, veľakrát bola našou oporou.“
Vďačne na prácu svojej kolegyni zaspomínala laborantka Mária Hlaváčová z Liptovského Hrádku: „Kedysi lieky vozievali raz za dva týždne, a to sme všetci mali vzadu robotu s vybaľovaním. Vierka ostávala za tárou (pultom) sama a nerobilo jej to problém. Milovala svoju prácu.“ Podľa slov M. Hlaváčovej, Vierka by dodnes pracovala v lekárni, keby ju srdiečko poslúchalo tak ako kedysi.
