Pondelok, 25. január, 2021 | Meniny má GejzaKrížovkyKrížovky

Bývali v hoteli, v ktorom kedysi spala Edith Piaf, ale aj Winston Churchil

web_kuba.jpg

Juraj a Martin prežili šťastné detstvo v spokojnej rodine v Liptovskom Hrádku. Dospeli a ako kedysi v rozprávke, i oni sa vydali do sveta. Najprv mladší, vyučený geodet Juraj, potom starší, učiteľ zemepisu a nemeckého jazyka Martin.

Zatiaľ pracovne zakotvili v Anglicku v Bristole, ale v rámci dovoleniek poznávajú svet. Cieľom jednej z posledných ciest bola Kuba. O nej i o živote za hranicami Slovenska sme sa porozprávali s Martinom, ktorý trávil zimnú dovolenku na lyžiar- skych svahoch Liptova.

Váš život v Bristole?
Žili sme s viacerými prisťahovalcami v dome vo viktoriánskej štvrti. Rozhodli sme sa presťahovať a keď nám v agentúre ukázali náš terajší domček, obaja sme vedeli, že ho chceme. Dole máme garáž, hore obývačku s kuchyňou a v podkroví dve izby. Máme v ňom dostatočný životný priestor, ticho a len šesťdesiat metrov k moru. Z roboty sa vždy vyslovene tešíme, že ideme domov. Cítime sa tam dobre, zrelaxujeme v ňom po práci. Čo robíme? Prevážame európske i anglické autá z prístavu. Niekedy máme problém zorientovať sa, na ktorej strane jazdiť, pretože Angličania majú volant na opačnej strane ako Európania. Angličania, podľa mňa, vedú veľmi konzumný život. Mladým ľuďom sa nechce ísť napríklad ani študovať. V autobusoch sú plagáty, na ktorých vyzývajú šestnásťročných, aby išli študovať, že dostanú príspevok od štátu. Nízku vzdelanosť Angličanov dokumentuje aj udalosť jedného môjho anglického spolupracovníka. Veľmi sa hneval, že ho ošetroval lekár tmavej pleti. Opýtal som sa ho: „Vieš o anglickom lekárovi?“ Ten sa zamyslel a odpoveď: „Nie.“ V Anglicku je veľká nevzdelanosť.

Prečo ste si vybrali Kubu za miesto svojej dovolenky?
Išli sme si oddýchnuť, ale Kuba bola aj mojím snom. Od známych som v detstve počúval o Kube ako o exotickej krajine, takže som tam túžil ísť. Bola to poriadne zmena z londýnskej hmly do slnečných dní. Na Kubu som odchádzal prechladnutý, len čo sme prileteli do Havany, bol som zdravý ako ryba. Bolo teplo, vlhko, výborne sa dýchalo, vzduch bol fantastický. Dovolenka úžasná, obaja sme zabudli na robotu, na všetko. Na Kube vyslovene zastal čas. Náš aj socialisticky. Ľudia tam žijú vo veľmi biednych podmienkach, zarábajú asi tridsať dolárov na mesiac. Ak si chcú kúpiť kvalitnejšie tričko, potrebujú naň celú výplatu. Na pláži chodieval celý týždeň plavčík za bratom Jurajom, veľmi sa mu páčil jeho značkový šilt. Juraj mu ho na konci pobytu daroval a on bol nesmierne šťastný. V hoteli sa o nás starali dve čašníčky. Pýtali sa, odkiaľ sme. Jednej z nich brat ešte za socializmu študoval v Brne, takže o Československu vedela. Sú to veľmi milí a otvorení ľudia, len podľa nás, žijú vo veľmi biednych podmienkach.

Veľmi vidno rozdiely medzi chudobnými a bohatými?
- Čakal som, že budem vidieť kontrasty, bol som na ne pripravený. Juraj bol trošku zmetený a najväčší šok mali Američania. Keď sme prechádzali autobusom cez chudobné štvrte, doslova pozerali s otvorenými ústami a otázkou: „Kde to, preboha, ideme?“ Boli šokovaní. Do krajiny sa však takmer nič nedováža a vývoz je malý. Nieto z čoho bohato žiť.
V obchodoch sú dvojaké ceny v dvoch menách – pre zahraničných a domácich. Cudzinci platia v kubánskych konvertibil-ných pesos, domáci v kubánskych pesos. Konvertibilné pesos je v podstate to isté ako dolár, ale nemôžu predsa po krajine kolovať americké doláre. Rozdiel medzi nimi je jedna ku dvadsaťtri. Turisti sú pre Kubáncov jedným z mála príjmov. Taxíky sú fantastické – veľké pohodlné autá z päťdesiatych rokov, ale v dobrom stave. Majú aj moderné nové autá, ale tie sú s modrými espežetkami, to znamená, že ich nakúpila vláda a jazdia na nich taxikári, ktorí vozia len západných turistov.

Mohli ste sa po krajine voľne pohybovať?
- Bez problémov. Prvý deň po pristátí na havanskom letisku bolo vybavenie síce dosť byrokratické. Čakali sme v dlhých radoch, museli sme mať zaplatené už pri príchode do krajiny turistické vízum. V lietadle počas letu na Kubu sme museli vyplniť kartu a ňou sa preukázať. Museli sme do nej napísať, koľkokrát sme boli na Kube, či tam máme známych, alebo príbuzných. Samozrejme, pri odchode sme ju museli odovzdať. Na letisku nás z každej strany snímala kamera, asi aby Kubánci vedeli, kto sa po krajine pohybuje. Kým otvorili dvere a pustili nás do ďalšieho priestoru, trvalo to dosť dlho a tam bola ďalšia kontrola. Potom sme čakali hodinu na kufor, už sme mysleli, že sa nám po ceste stratil. A potom nás čakali ešte ďalšie dve kontroly. Pri odchode z Kuby sme platili asi dvadsať dolárov ako výstupné clo – aby nám potvrdili, že môžeme odísť, museli sme platiť.
Veľa sme sa však túlali po Havane, veľa sme sa rozprávali s miestnymi ľuďmi o tom, ako vnímajú svoju krajinu, západné krajiny, ale Kubánci boli v pohode a spokojní. Snažili sme sa vidieť, čo sa dalo. Boli sme vo fabrike na výrobu cigár, kde nám nedovolili fotografovať. Prečo? Ľudia robili v hrozných podmienkach: ako v 19. storočí, pri dlhých drevených stoloch, všetko ručná robota. Cigary väčšinou vyrábajú ženy a počas výroby im púšťajú niečo z literatúry alebo im čítajú. Boli sme aj vo fabrike na výrobu rumu, navštívili sme Tropican club. Je to najväčší klub na svete - kabaretná šou pod holým nebom. Účinkuje v ňom asi dvesto hudobníkov a tanečníkov, krásna šou. Boli sme aj v pube, do ktorého chodieval spisovateľ Ernest Hemingwey s Fidelom Castrom. Na stenách sú ich obrazy a v pube podávali veľmi osviežujúce mojito s mätou.

Výzorovo ste boli iní...
Z Anglicka, kde bolo asi štyri stupne Celzia, sme prišli do krajiny v novembri pobledlí. Jasné, že to bolo na nás vidno. Každý sa hneď pýtal, odkiaľ sme. Zvyčajne vedeli: ešte stále nás majú zaradených v mysliach ako „Čechoslovakia" - ich bývalá spriaznená krajina. Poznali ju a hneď sa medzi nami vytvoril otvorenejší vzťah. Podľa mňa je nesprávne, že Američania uvalili embargo na krajinu. Veď Kubáncov nezmenia za tri roky, keď sa to nepodarilo za päťdesiat, a obyčajných ľudí táto situácia len zbedačuje.

Čo vás najviac zaujalo?
Všetko bolo dobré. Zaujali nás aj socialistické mestá plné betónu, pamätníkov, sôch a plagátov s nápisom Viva la patria. Bývali sme v hoteli Nacional de Cuba, je to asi najlepší päťhviezdičkový hotel v Havane pri pobreží, výhľad na more a záhrady. Vchod do hotela bol však prísne strážený, aby sa doň domáci nedostali. Postavili ho v tridsia- tych rokov pre amerických turistov. Ešte pred revolúciou sa tam chodili rekreovať americkí mafiáni, ale aj herci, prominenti či prezidenti. More bolo nádherne čisté a teplé, hoci bol november. V noci vonku teploty okolo dvadsaťtri stupňov. Oddýchli sme si, zabudli na čas. Na Kube totiž stojí čas. Každý má na všetko čas, nikto sa nikde nenáhli, ľudia posedávajú, fajčia cigary. Úplne iný svet s časom päťdesiatych rokov. Mali sme pocit, že sme sa vrátili do minulosti. Na Kube sme si jasne uvedomovali, že my sa na západe ženieme za peniazmi, za materiálnymi vecami, uvedomovali sme si agresívne vzťahy v Európe. Keď človek príde na Kubu, začne rozmýšľať nad tým, o čom vlastne život je. Kubánci majú úplne iné hodnoty než my, západ je konzumný.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  3. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  6. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  7. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  8. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  9. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  2. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  3. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  4. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  5. Operatívny lízing zmierni dopady krízy na váš biznis
  6. Stravné pre živnostníkov teraz najvýhodnejšie
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Hygge ako životný štýl
  10. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 43 636
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 24 605
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 15 666
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 9 258
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 808
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 733
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 542
  8. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 453
  9. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 432
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 298
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ružomberok v oranžovom

Futbalisti MFK Ružomberok uplynulý týždeň odohrali ďalšie dve prípravné stretnutia, tiež s mužstvami II. ligy, a to s poradovým číslom dva a tri.

6 h

Hokejisti Nitry zvíťazili v nedeľnom (24. 1.) zápase 34. kola Tipos extraligy na ľade Liptovského Mikuláša hladko 7:0. O triumfe rozhodli v druhej tretine, ktorú vyhrali 4:0. Liptáci si tak uplynulý týždeň ďalšie cenné body do tabuľky nepripísali.

24. jan
V Liptovskom Mikuláši malo cez víkend pozitívny test 52 ľudí.

Mesto Liptovský Mikuláš má za sebou víkendové testovanie.

24. jan
Testovanie v Čutkovskej doline.

Pozitivita neprekročila pol percenta.

24. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

9 h

Policajti prosia verejnosť o pomoc.

24. jan

Skríningové testovanie na Kysuciach prebehlo bez problémov.

24. jan

Už ste čítali?