Vo Východnej majú špecifický jazyk. „Veľa výrazov pochádza zo slovakizovanej češtiny a z Tranoscia, lebo väčšina obyvateľov boli evanjelici. My sme si tie slová ešte povýchodniančili,“ vysvetlil starosta Pavel Krupa. Východnianske nárečie trochu pripomína záhorácke. „Je tvrdé, lebo ľudia tu mali tvrdý život. Nepovieme nie, ale nye, bou som, mau som, nahaj tak.“
Hoci prvá písomná zmienka o Východnej pochádza z roku 1269, už na začiatku nášho letopočtu obývali ľudia neďaleký kopec Zámčisko, na ktorom si vybudovali opevnenie. Viaže sa k nemu povesť. Vo východnianskom nárečí ju Peter Ratkoš vyrozprával takto: „Na Zamčisku bou zamok. Pan zamku bou puany na ludzi, preto jeho dzievku zakliali na dzivu svinu a ona chodzi každy siedmy rok ku studničke na Podzamčisko. Na Jana o pounoci sa v studnyčke ukážu kluče. Parobok, čo by chceu svinu odkliac, misí vziac kluče skorej ako svina. Potom misi ucekac a prejsc sedzem chotarov. Nesmie sa obzriec, lebo svina by ho zožraua. Ak sa neobzre, svina sa premeny na peknu dzievku a prinesyie lasku a bo-hactvo do jeho domu.“
Jána bude 24. júna, takže parobci, máte šancu.
Starí ľudia vo Východnej rozprávajú ešte svojím typickým nárečím, v ktorom sa napríklad obyčajný, pracovný deň povie „dzeuadzidzen“, ale mladí hovoria spisovne.
