Nedeľa, 13. jún, 2021 | Meniny má AntonKrížovkyKrížovky

Čo má Pavol Rusko spoločné s Ruskom, Rúfusom a colníkmi

web_rusko.jpg

QUO VADIS, DOMINE? Kam kráčaš, Pane? Tak sa volá výstava akademického maliara Pavla Ruska, ktorú si môžete pozrieť v centre Kolomana Sokola v Liptovskom Mikuláši.

Sú na nej počítačové grafiky, pôsobiace ako slovné hračky či hlavolamy, pieskový kríž, v ktorom bosými nohami vyšliapal židovskú hviezdu, maľby akoby dorezané nožom a päť zvláštnych kovových objektov. Ako autor je pod nimi uvedený Pavol Rusko a colníci.

Prečo colníci?
Pôvodne som tieto objekty vytvoril pre výstavu v Kórei, na ktorú bolo pozvaných štrnásť zahraničných autorov. Tam dorazili v poriadku a boli vystavené, ale naspäť sa vrátili polámené, zdeformované. Iba textilné obaly zostali neporušené. Podľa mňa to spôsobili naši colníci, lebo objekty boli oblepené slovenskými páskami. Asi si na nich skúšali svoju silu. Tieto objekty som sa po piatich rokoch rozhodol prvýkrát vystaviť aj na Slovensku. Také, aké sa vrátili z Kórey. Preto som ako spoluautorov uviedol aj colníkov.

Niektoré vaše maľby sú akoby dorezané. Ale to zrejme nespôsobili colníci...
Nie. To som urobil ja a naschvál. Patria k pieskovému krížu, ktorý som pôvodne vytvoril v synagóge v Šahách. Keď ste v synagóge, chtiac-nechtiac myslíte na vojnu, na hrozné veci, ktoré sa vtedy diali, na Židov. Všetci vieme, že Kristus bol Žid a zomrel na kríži. Aj preto som do kríža vyšliapal Dávidovu hviezdu. Maľby sú akoby zastaveniami Krížovej cesty. A prečo sú dorezané? V určitom štádiu tvorby som jednoducho prestal maľovať a do obrazov som urobil veľa zásahov flexi brúskou. Niektoré sú úplne zničené. Nešlo mi iba o estetično, potreboval som zanechať stopu niečoho zničeného. Chcel som poukázať na to, že mnoho ľudských životov bolo zničených, veľa krásnych snov zostalo nenaplnených.

Keď sa povie Pavol Rusko, mnohí si predstavia politika Pavla Ruska. Máte s ním niečo spoločné?
Sme iba menovci. Stretli sme sa na recitačnej súťaži v Dome pionierov v Ružomberku asi pred tridsiatimi rokmi. Ja som recitoval poéziu, on prózu. Nevedel som, že je tam ešte nejaký Paľo Rusko. Keď vyhlasovali výsledky, povedali, že prvé miesto získal Pavol Rusko. Zrazu vyskočil nejaký blondiak a išiel si po cenu. Oni mu povedali: „Nie ty, to ten druhý.“ A odvtedy som ten druhý (smiech).

Vraj píšete aj básne...
- Mám taký verbálny autoportrét. Na každé písmenko z môjho mena som vymyslel krátku básničku. Napríklad A:
„Amputujem si hlavu. Sám a dokonale. Alkohol skrytý v káve udiera do očí. Aj človek je len človek, omieľam vytrvale. Občas stroj, občas zviera, občas mu preskočí." Mám rôzne básničky, už sú ich stovky. Niektoré som napísal pre dcéru, keď bola malá, ona k nim robila kresbičky. Dcéram občas recitujem Rúfusove rozprávky. Jeho básne sú nádherné, napríklad Rakvy z Vietnamu... (Keď ju zarecitoval, naskakovali nám zimomriavky - pozn. Red.)

Stretli ste sa s Milanom Rúfusom?
Bol som u neho ešte ako študent s Igorom Rumanským. Bol to veľmi príjemný rozhovor. Zažil som niektoré podobné veci, ako on, aj keď je odo mňa o viac ako tridsať rokov starší. Jeho mama mu nechávala odkazy na vreckách od múky a moja mne tiež. Rúfus v Rodinnej pošte napísal: „Keď som sa vracal v lete zo školy, mával som doma poštu do jesene: Preobleč sa a príď. Sme na roli. Tiež povriesla nám prines. Žneme.“ Keď som raz prišiel domov, mama okopávala zemiaky v Luhoch. Na vrecku od múky som si našiel odkaz: „Sme v Luhoch, kopeme.“ Bývali sme vtedy v drevenici v Bielom Potoku, bolo nás desať detí. Neskôr otec postavil murovaný dom.

Čím ste chceli byť ako malý chlapec?
Každý si myslel, že budem futbalistom. Hrával som dorasteneckú ligu, robil som atletiku. Keď som študoval na umeleckej strednej škole v Kremnici kováčstvo, behával som s Jozefom Pribilincom. Neskôr sa stal olympijským víťazom v chôdzi. V Kremnici som bol iba rok, potom som prestúpil do Ružomberka na textilnú priemyslovku. Jednak preto, že ma do Ružomberka ťahal futbal, a aj preto, že kováčstvo je čierno-biele a ja mám rád farby.

Čo ešte máte rád?
Mám rád život. Svoju rodinu, priateľov, svoju prácu. Rád chodím na ryby, rád varím, hlavne francúzske jedlá. Som totiž frankofil. Vo Francúzsku som bol viac ako desaťkrát, mám tam veľa priateľov. V roku 2000 som absolvoval dvojmesačnú stáž v Cité International des Artes v Paríži. Slovensko aj veľa iných krajín tam má prenajaté ateliéry. Prešiel som konkurzom, teraz tam mám domovské právo a môžem tam chodiť maľovať. Ráno si zabehnem popri Seine, potom sa pomodlím v kostole v Notre Dame a idem do ateliéru maľovať.

Modlíte sa často?
- Mám rád modlitbu a do kostola chodievam pravidelne. Ale myslím si, že to nepreháňam. Som aj veriaci aj hriešnik, život beriem taký, aký je. Všeličo sa stáva. Raz napríklad francúzskeho kňaza v chráme Notre Dame zastupoval taliansky kňaz, ktorý zrejme nevedel veľmi dobre po francúzsky. Keď odriekal prvú modlitbu, Zdravas, mal povedať: „Svätá Mária, Matka Božia," čo po francúzsky znie: „Saint Marie, Mere De Dieu." On však povedal: „merde Dieu." V chráme to zašumelo, lebo merde znamená ho..o. Jedna pani do mňa drgla a povedala mi, aby som išiel za tým kňazom a povedal mu, že tak by to nemal hovoriť. Povedal som jej: „Prečo ja? Nie som Francúz." A ona na to: „Ako to? Veď sa tu každé ráno so mnou modlíte."

Na vysokej škole ste vraj utkali štátny znak.
Tapiséria s vtedajším československým štátnym znakom, dvojchvostým levom, bola moja diplomovka. Dostal som za ňu dokonca cenu od Slovenského zväzu výtvarných umelcov. Bola na VŠVU v zasadačke, ale po prevrate sa stratila, čo ma mrzí. Mala rozmery 4 x 2,5 m a tkal som ju pol roka na ráme vidličkou. Tkal som veľmi veľa, ale robil som aj iné textilné objekty.

Urobili ste mozaiku pre pápeža Jána Pavla II., vitráže Krížovej cesty v kostole v Ondrašovej, vitráž aj keramickú mozaiku v kaplnke Kláštora sestier svätého Františka v Ružomberku. Navrhli ste aj dresy ružomberským basketbalistkám a slovenskej basketbalovej reprezentácii na olympiádu v Sydney či logo majstrov-stiev sveta v muškárení. Čo je vo vašej tvorbe dominantné?
- Ťažko povedať. Mám vlastne tri zamestnania: školu, grafický dizajn a vlastnú tvorbu. Tú si musím dotovať dvoma predchádzajúcimi. Iba škola by ma neuživila. Doma mám minigrafické štúdio, robím návrhy plagátov, kníh, lôg, medailí, napríklad k stému výročiu Černovskej tragédie. Práve pripravujem knižku, katalóg svojich prác. Roztriedil som ich na počítačovú grafiku, maľby, textil a objekty a grafický dizajn.
Pôsobíte ako veľmi vyrovnaný a pohodový človek. Ale aj vás určite niečo hnevá a trápi. Čo?
Zlí ľudia, závisť a keď si ľudia ubližujú.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  4. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  7. Od zmesi plynov po sofistikovanú kvapalinu
  8. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov
  9. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát
  10. Tipy a triky na spracovanie letného ovocia
  1. Ako kedysi vyzerali bratislavské mýta? Bol tam cintorín aj sady
  2. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi
  3. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020?
  4. P. Lednický: Koronavírus tu už zostane, musíme si na to zvyknúť
  5. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány?
  6. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame
  7. Prešovský McDonald’s podržal zamestnancov počas pandémie
  8. Hrajte futbal ako Valábik! Lopty rozdáva po celom Slovensku
  9. Medzi zateplením minerálnou vlnou a PUR penou sú veľké rozdiely
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie
  1. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 10 255
  2. Počuli ste už o zelenej hypotéke? Ušetríte s ňou až trikrát 8 595
  3. Dnes ma živí instagram, hovorí bývalá tanečníčka Katarína Jakeš 8 542
  4. 4 veci, ktoré potrebujete vedieť o bezpečnosti elektromobilov 8 430
  5. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 8 095
  6. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 7 942
  7. Tostov palác - moderné bývanie s atmosférou historických Košíc 7 739
  8. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 7 542
  9. Čo robiť v Tatrách, keď počasie pokazí plány? 6 999
  10. Obľubovali ste termínované vklady? Spoznajte alternatívy 6 708
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Podvodník pomohol vybrať peniaze Handlovčanovi z bankomatu.

Ružomberská polícia rieši prípad podvodu, ktorého obeťou sú dve Ružomberčanky, jedna vo veku 50, druhá 67 rokov.


12. jún
Výstavba v Demänovskej doline.

Envirorezort je pripravený diskutovať so zástupcami petície za záchranu Demänovskej doliny o návrhoch zákonov, ktoré spadajú pod jeho gesciu.


TASR 11. jún
Róbert Boženík ako mladší žiak Terchovej. Stojí v hornom rade druhý sprava, jeho prvý tréner Marián Zajac stojí v hornom rade prvý zľava.

Michal Ďuriš, Stanislav Lobotka, Róbert Boženík, Peter Pekarík a ich inšpiratívne príbehy.


10. jún

Pacientom sa výrazne zlepšil stav a viditeľne schudli.


11. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na mieste nehody zasahoval vrtuľník.


TASR 23 h

V Trenčíne vyrastá nádejná mladá umelkyňa, so svojou maľbou skončila v medzinárodnej súťaži druhá.


24 h

Aj keď na Slovensku sú takmer všetky pavúky jedovaté, stepník patrí k tým s prudším jedom. Odborníčka však ubezpečuje, že stretnúť takéhoto pavúka je pomerne vzácne a rovnako vzácne je aj to, žeby človeka uštipol. Pri pohryznutí nedôjde k ohrozeniu života.


11. jún

Gotický kostol v Okoličnom má nesmiernu kultúrnu a duchovnú hodnotu. Farnosť sa pustila do jeho rozsiahlej obnovy, vďaka ktorej budú môcť pôsobivý kostol obdivovať a využívať ďalšie generácie. Kostol sv. Petra z Alkantary je najväčším gotickým kostolom Liptova.


9. jún

Už ste čítali?