Tadeusz Frackowiak, honorárny konzul Poľskej republiky na Slovensku, na slávnosti pri príležitosti 5. výročia vzniku honorárneho konzulátu oznámil historicky prvé rozhodnutie poľského prezidenta udeliť štátne vyznamenanie občanovi iného štátu.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Keď honorárny konzul dekrét k vyznamenaniu ukázal účastníkom slávnosti, s humorom poznamenal: „Mojich potenciálnych neprajníkov vopred upozorňujem, že toto vyznamenanie Lech Kaczynski neudelil mne. Pocty od poľského prezidenta sa dostalo lekárovi Jánovi Drobčovi.“
Oficiálne prišiel Jánovi Drobčovi odovzdať štátne vyznamenanie Poľskej republiky, Zlatý kríž za zásluhy, vo štvrtok 28. februára veľvyslanec Poľskej republiky na Slovensku Bogdan Wrzochalski spolu s vedúcou konzulárneho oddelenia Urszulou Szulczyk - Śliwinskou.
„Ján Drobčo pomáha poľským občanom, ktorí v Liptove a na severnom Slovensku utrpeli zranenia pri autonehodách, turistike, športe či iných aktivitách. Poskytuje im nielen odbornú lekársku, ale aj ľudskú pomoc. Jednou z jej podôb v ťažkých životných situáciách poľských turistov je, že s pacientami komunikuje v ich rodnom jazyku. Mnohí z nich, keď sa po operácii preberú a počujú poľštinu, určite si myslia, že sú v nebi. Ale potom zistia, že sú v Liptove, v liptovskomikulášskej nemocnici, kde im zachránili zdravie či dokonca život,“ uviedol Tadeusz Frackowiak dôvody, pre ktoré ako honorárny konzul podal poľskému prezidentovi návrh na ocenenie Jána Drobča.
Na slávnostnom stretnutí s poľským veľvyslancom a oceneným lekárom na honorárnom konzuláte v Liptovskom Mikuláši sa zúčastnil primátor mesta Ján Blcháč, prednosta mestského úradu Rudolf Urbanovič a riaditeľka Nemocnice s poliklinikou v Liptovskom Mikuláši Marta Španková. Nechýbala ani oslávencova manželka Jolanta a syn Janusz. „Myslím si, že vyznamenanie je v dobrých rukách a Liptovský Mikuláš sa tak stal jediným okresným mestom na Slovensku, ktoré sa môže hrdiť človekom s vysokým štátnym vyznamenaním Poľskej republiky,“ uviedol Ján Blcháč.
Ján Drobčo od roku 1974 študoval medicínu na lekárskej fakulte v poľskom Lodzi. V Poľsku sa oženil, je otcom syna Janusza a dcéry Ivony. Teší sa aj zo štvorročného vnuka Olivera. Je dobrovoľným členom horskej služby na Slovensku, pričom rozvíja aj partnerské vzťahy s horskou službou v Poľsku.
V súčasnosti je primárom chirurgického oddelenia. Ako prijal poľské štátne vyznamenanie? „Myslím si, že pre dobré vzájomné vzťahy medzi Slovenskom a Poľskom som vždy robil iba to, čo som z hľadiska vzájomnej spolupatričnosti a úcty človeka k človeku považoval za potrebné a správne. Som rád, že som svojím konaním mohol prispieť k utužovaniu dobrých vzťahov medzi Slovenskom a krajinou, ku ktorej mám osobitne vrelý vzťah.“
