Svojich dvoch starších synov učila lyžovať na svahoch v Jasnej. „Pamätám sa, ako sme sa vyviezli kabínkovou lanovkou na Otupné, keď ešte boli chlapci malí. Jurko mal vtedy asi päť rokov, chcela som ho zobrať medzi svoje lyže, a tak s ním zísť kopec.
Spanikárila som a kým som zlyžovala trať, prežívala som pekelné muky, či ho nebudem musieť niekde dolámaného zbierať. Ale on pokojne stál na konci zjazdovky a s úsmevom mi oznámil: Už sa viem lyžovať," spomína na lyžiarske začiatky svojich, dnes už dospelých synov, dvadsaťpäťročného Michala a o dva roky mladšieho Juraja, šarmantná, mladistvo vyzerajúca štíhla žena, politička, Zuzana Martináková.
Liptovský región sa jej spája s pohybom a športom nielen kvôli lyžovaniu, ale ako vtedajšia podpredsedníčka národnej rady bola jednou z prvých návštevníkov, ktorí vyskúšali bazény v akvaparku pri Liptovskom Trnovci.
Absolventka odboru slovenčina – francúzština na Filozofickej fakulte v Bratislave sa celú profesionálnu kariéru venovala novinárskej práci. Pred ôsmimi rokmi urobila vo svojom profesionálnom živote zmenu a začala sa venovať politike. Zaujímalo nás, čo viedlo novinárku, v tom čase korešpondentku slovenskej redakcie britskej rozhlasovej stanice BBC, aby urobila takýto krok.
Odpoveď je v podstate rovnaká, ako keby takúto otázku dostal napríklad lekár alebo vysokoškolský profesor. Človek sa v rámci svojej profesie ocitá v rôznych situáciách, stretáva sa s problémami, vytvorí si na ne svoj názor. Začne rozmýšľať o tom, ako by sa to dalo zmeniť a potom príde do cesty ponuka. A človek stojí pred rozhodnutím, či má do toho ísť. V mojom živote bolo viac takých križovatiek, keď som sa musela rozhodnúť, ktorou cestou ísť. Jednou z nich bola tá, keď sa mi naskytla príležitosť pracovať v BBC. Tiež som musela premýšľať, či mám tú príležitosť využiť. Mala som malé deti, bolo treba v Londýne absolvovať kurzy a stáže zamerané na žurnalistiku. Vedela som, že to bude veľká záťaž. Ale povedala som si, že ak to neskúsim, možno to budem celý život ľutovať. Podobné to bolo aj pri rozhodovaní, či vymením novinársku prácu za prácu v politike.
Novinári spracovávajú a čitateľom sprostredkúvajú informácie o tom, čo pripravili, resp. urobili iní. Politici zasa pripravujú projekty na zmeny. Máte pocit, že ako politička máte viac možností zmeniť svet?
- Už ako novinárka som pracovala s rôznymi sociálnymi inštitúciami na projektoch, pričom som videla, že Slovensko potrebuje v tejto oblasti urobiť obrovské zmeny. Samozrejme, že som šla do politiky aj preto, lebo som chcela zmeniť svet.
Ale je to ťažké, jednému človeku sa to nemôže podariť. Dnešný politický svet je o tom, že skladáte mozaiku. A keď človek do mozaiky pridá hoci len jednu čiastočku a nepokazí výsledný obraz, ktorý je pekný, môže byť spokojný.
Je ťažšie byť novinárkou alebo byť na opačnej strane, teda političkou? Čo sa vám viac páči?
- Málokto si uvedomuje, aká je práca novinára v serióznych médiách, založených na princípoch hľadania pravdy, náročná a zodpovedná. Byť napríklad špičkovým vojnovým reportérom je podľa mňa jedno z najnáročnejších, všestranne vyčerpáva– júcich a nebezpečných povolaní. Iné je to v bulvárnych médiách, ktoré sa pravdu ani nesnažia hľadať a pokojne hlásajú dokonca aj lži. Práca v politike je zasa ťažká v tom, že politik musí znášať tlaky médií a verejnosti. Musí sa úplne obnažiť, všetkým je na očiach. Treba mať veľmi dobre usporiadané vzťahy v rodine, aby to všetci členovia rodiny dokázali zniesť a žiadneho z nich to nezraňovalo.
Muži v tomto majú výhodu, lebo sú odolnejší. Keby som mala pocit, že mi táto práca ničí dieťa, berie rodinu, nerobila by som ju. Tlak verejnosti a neľútostný politický boj je však krutá daň, ktorú musia politici platiť. Napriek tomu sa mi práca v politike zdá krajšia ako v médiách.
Žien v politike je málo. Zrejme preto, že nie je vhodná pre každú ženu...
- Určite ju nemôže robiť každá žena. Môj najmladší syn Tomáš má síce ešte len deväť rokov, ale dvaja starší sú už dospelí a mám aj veľkú podporu a oporu manžela. To mi vytvára zázemie, aby som mohla odolávať tlakom.
Keby som mala všetky deti malé, do politiky by som ísť nemohla. Aj v zahraničí to funguje tak, že ženy idú do politiky, až keď majú odrastené deti. V pôvodnom zamestnaní už niečo dosiahli a majú aj dostatok životných skúseností. Ženy s malými deťmi bez rodinného zázemia by politika veľmi rýchlo zničila.
Máte popri pracovných a rodinných povinnostiach čas aj na seba? Ste šarmantná, vždy elegantná a vyzeráte veľmi mlado. Je to výsledok tímu štylistov, kaderníkov a vizážistov?
Takýto tím, trestuhodne, nemám (smiech). Nedodržiavam ani žiadnu špeciálnu životosprávu. Ako väčšina žien, mám veľmi rada sladkosti, lebo mi dodávajú energiu.
Napriek tomu, že si neodopierate sladkosti, ste štíhla. Znamená to, že potom hodiny trávite vo fitnescentrách?
- Priznám sa, že som veľmi hyperaktívny človek. Ak mám niekde hodinu len tak sedieť, už to so mnou myká. Aj s ľuďmi sa radšej rozprávam postojačky. Vo fitnescentre by som ale nevydržala. Nie preto, že by mi pohyb robil problém, ale nudila by som sa tam. Hodina na stacionárnom bicykli, to by som už určite riešila telefonáty, čím by vlastne telesná aktivita stratila efekt, keďže by som pri nej „úradovala“.
Ale mám lepší spôsob ako si udržať kondíciu a súčasne výborne zrelaxovať. Kedysi som sa venovala tancu a teraz som sa k nemu vrátila. Ani neviem, ako mi prejde poldruhahodinový tréning, lebo je to nielen o pohybe, ale aj o zábave. Zatiaľ trénujeme bez partnerov, ale uvažujeme vytvoriť menšiu skupinu, v ktorej by sme tancovali s partnermi a vymieňali by sme si ich. Pri spoločenskom tanci, ak ho chce človek využiť v praxi, je totiž dobré, keď má skúsenosti s viacerými partnermi. Túto aktivitu odporúčam každej žene, prispieva k fyzickej kondícii, dobrému držaniu tela a je vhodná pre všetky vekové kategórie.
