Pokiaľ pohľad na potetované telo u vás vyvoláva nepríjemné pocity, prípadne už len zmienka o ňom evokuje bolestivé vpichy ihly naplnenej farbou či nebodaj psychický odpor, odpustite si čítanie nasledujúcich riadkov.
Veď skôr, ako sa ponoríme do tejto podoby skrášľovania ľudského tela, spomenieme horúcu novinku zo zahraničia - tetovanie očnej buľvy, procedúru, ktorá otrasie aj tými, ktorí disponujú silnejším žalúdkom. V Toronte totiž experimentálne uskutočnili prvé tetovanie oka, pri ktorom sa pod povrch bielka vpichuje trvalá farba. Krása, však? Len pre hlbšie precítenie tohto novodobého „zázraku“ uvedieme, že na dosiahnutie zodpovedajúcej kvality tetovania oka je potrebných približne 40 vpichov do očného bielka. A to zrejme poriadne bolí.
„Momentálne praxujem v jednom tetovacom salóne v zahraničí, ale s takou extrémnou požiadavkou som sa ešte nestretol. Ľudské telo má relatívne veľmi veľkú plochu kože, takže miesta na obrázky je na ňom až-až. Takéto výstredné požiadavky vôbec nie sú potrebné,“ tvrdí Kafka, majiteľ s takýmto umeleckým menom, tetovacieho štúdia v Liptovskom Mikuláši, ktorý má za sebou už viac ako tisíc tetovaní. Samozrejme, nie vlastného tela, ale na rôznych častiach tiel svojich klientov. Zaujímalo nás, na ktoré miesta si klienti dajú najčastejšie vytetovať svoju zhmotnenú predstavu? A keď sme už spomínali revolučné tetovanie oka, do akého najkurióznejšieho miesta vpichol Liptovskomikulášan Kafka tetovaciu ihlu?
„Každý človek je osobnosť. U mňa nerozhoduje, na akom mieste tela sa bude obrázok robiť. Podstatné je splniť klientovu predstavu, možno životný sen. Dôležitá je komunikácia až do konečného štádia rozhodnutia. No a čo sa týka intímnych miest, lebo zrejme tie máte vo svojej otázke na mysli, to je tiež každého osobná vec a je na každom, ako so svojím telom naloží. Treba len zvládnuť tú trošku stresu okolo toho a je to. Detaily ostávajú v štúdiu,“ uzavrel debatu na túto tému Kafka.
Umiestnenie obrázku, znaku, symbolu na ľudskom tele v minulosti vychádzalo aj z regionálnych tradícií, náboženských dogiem či spoločenského postavenia. V starom Egypte si kráľovné nechávali tetovať fúzy, v Indii vydaté ženy zase červenú bodku nad koreňom nosa, starí Avari, Asýrčania či Kelti tetovaním označovali svoje kastové postavenie v kmeni.
Tetovanie, inak nazývané aj tattoo (odvodzuje sa od polynézskeho slova ta - maľovať, vyznačiť, alebo od tahitského slova tatohou - vpichovať, bodkovať), objavili aj na lýtku, členku a na vnútornej strane kolena takzvanej prírodnej múmie Ötziho, ktorý žil asi pred 6-tisíc rokmi. Tento nález len potvrdzuje, že takúto formu skrášľovania tela používali už v dobe mladšieho paleolitu. A Japonci? Tí tetovanie, doviedli k dokonalosti. Súvislými obrazcami sú schopní potetovať celé telo okrem tváre.
V tejto súvislosti sa na jazyk tlačí ďalšia otázka. O aké vzory je najväčší záujem? „Každý má svoju predstavu o tvare a veľkosti, farebnosti a motíve, ktorý by ho oslovil. Nedá sa presne povedať, aké motívy prevládajú. Ja tu však nie som na to, aby som sa čudoval, ale aby som klientovi pomohol, poradil mu. Ak si klient prinesie vlastný vzor obrázku, ktorý si chce dať vytetovať, je to len plus pre mňa. Viem, akým smerom sa uberať. Obrázkov sú státisíce, určite si je z čoho vybrať. Každého fascinuje niečo iné, tak prečo to nezvečniť?“ vyslovil rečnícku otázku Kafka.
Vyjadril sa aj k otázke, čo najvtipnejšie či najzaujímavejšie vytetoval na ľudské telo: „Ja osobne sa nepovažujem za konzervatívca či nejakého malomeštiaka, nerozoberám, kto aký je. Nech si každý nosí na vlastnom tele, čo len chce. Už som videl také veci, ktoré by bežného človeka asi rozhodili, možno aj urazili. Čo už,“ opäť nekonkretizoval, rešpektujúc súkromie svojich klientov.
Počas svojej terajšej zahraničnej praxe Kafka mesačne umelecky trvalo skrášli takmer dve desiatky ľudí. A koľko ich podľa jeho názoru bude po návrate domov v Liptovskom Mikuláši?
„Ťažko povedať, záleží aj od ročného obdobia. Menej ľudí sa chodí dať tetovať v predvianočnom období a cez leto, keďže čerstvému tetovaniu neprospieva opaľovanie a nadmerne potenie. Navyše, na Slovensku je to ešte stále dosť netradičný spôsob skrášľovania tela a to sa odzrkadľuje aj na počte klientov,“ tvrdí Kafka.
Pritom v súčasnosti tetovanie už nie je znakom nižšieho spoločenského postavenia, ako to bolo v Európe v 18. a 19. storočí. Tetovanie sa v súčasnosti stáva prejavom umeleckého cítenia, ktoré sa neraz vedome vystavuje na obdiv.
