V Prírodnej rezervácii Močiar v katastri obce Stankovany je jazierko, ktoré sa stalo predmetom sporov. Začali sa asi pred dvoma rokmi.
Ochranári tvrdia, že na jeho mieste vykopali Stankovanci bazén s priemerom trinásť metrov. Pôvodne malo údajne priemer necelé tri metre. Podľa nich tým došlo k porušeniu zákona o ochrane prírody a zničeniu biotopov, ktorých spoločenská hodnota je niekoľko miliónov korún. Stankovanci však hovoria, že urobili iba údržbu jazierka, v ktorom sa kedysi kúpavali a chceli by sa v ňom kúpať znovu.
Územie európskeho významu a marica pilkatá
Riaditeľ Správy Národného parku (NP) Malá Fatra Andrej Vidra vidí situáciu takto: „Prírodná rezervácia (PR) Močiar je jedinečné územie s vývermi minerálnych prameňov a tvorbou travertínov. Na silne mineralizovanú vodu sú viazané jedinečné slanomilné biotopy – karpatské vnútrozemské slaniská a ďalšie. Z nich vápnité slatiny s maricou pilkatou sú významným biotopom, ktorý sme sa zaviazali chrániť pri vstupe do Európskej únie. Na pomerne malej ploche sa tu nachádza 25 chránených druhov rastlín. Z nich štyri sú kriticky ohrozené, na Slovensku bez ochrany vymierajúce. Pre tieto hodnoty bola Prírodná rezervácia (PR) Močiar navrhnutá ako územie európskeho významu, v rámci celoeurópskej sústavy chránených území NATURA 2000. Naša krajina je povinná udržať toto územie nezmenené v takzvanom priaznivom stave."
Nevedia, ktoré rastliny a prečo majú chrániť
„Obec je vlastník územia, bez právomoci k nemu. Ochranári užívatelia bez nájmu," povedal starosta Stankovian Ján Tatár a pokračoval: „Aj napriek tomu nie je ochota zo strany ochrany prírody o kompromisné riešenie. Prioritou je stále prehnaná ochrana toho, čo v tejto lokalite rastie v stovkách, ba na tisíce. Občania vôbec nevedia, o ktoré rastliny ide, ako a prečo ich chrániť. Za existencie Močiarov nikdy nebola podaná informácia o prírodných danostiach v tejto lokalite. Stankovanci si nechcú a nebudú ničiť vlastnú prírodu, ale chcú ju užívať ako generácie predtým. Nevyužitie toho, čo príroda ponúka pre všetkých je predsa trestuhodné,“ myslí si Ján Tatár.
Spor kvôli Močiaru sa vlečie už niekoľko rokov. Obec a ochranári stále hľadajú spoločnú reč. Pokúšali sa ju nájsť aj koncom februára, keď sa v zasadačke obecného úradu v Stankovanoch stretli na mimoriadnom zasadaní zástupcovia obce so zástupcami Štátnej ochrany prírody (ŠOP) a Správy NP Malá Fatra. Jeho súčasťou je aj Prírodná rezervácia Močiar.
Na udržanie územia PR Močiar v takzvanom priaznivom stave je podľa slov Andreja Vidru potrebné zabezpečovať jeho kosenie, výruby samonáletových drevín, vodný režim. Z týchto dôvodov sa ŠOP rozhodla v bu-dúcich rokoch zabezpečiť starostlivosť o túto lokalitu prostredníctvom fondov Európskej únie. O financie sa uchádza pro-stredníctvom projektov. Ale sama nie je vlastníkom týchto území a na to, aby mohla projekt predložiť, potrebuje súhlas vlastníka. Keďže väčšinovým vlastníkom PR Močiar je obec Stankovany, požiadala ŠOP v Banskej Bystrici o zvolanie mimoriadneho zasadnutia obec-ného zastupiteľstva.
Prekážkou projektu sa stal kúpeľný prameň
Zástupca Riaditeľstva ŠOP SR Banská Bystrica prezentoval na mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva návrh projektu. Jeho súčasťou má byť výskum a monitoring územia, kosenie a likvidácia samonáletu, praktická starostlivosť a vybu-dovanie náučného chodníka.
„V prezentácii bola obci ponúknutá možnosť zúčastniť sa navrhovaných aktivít. Ako prekážka pri získaní súhlasu sa ukázal záujem obce vyňať tzv. kúpeľný prameň z prírodnej rezervácie. Občania, ktorí sa zúčastnili na zasadnutí, spomínali na minulosť, keď tu bolo v pre-vádzke malé kúpalisko, aj záujem využívať ho v tejto dobe. Keďže ide práve o zdroj minerálnej vody, ktorý je významný pre udržanie vodného režimu územia, od ktorého sú závislé jeho hodnoty, ŠOP bude pravdepodobne musieť od vypracovania projektu v predloženom rozsahu upustiť,“ informoval nás Andrej Vidra.
Súhlasili, ale stanovili si dve podmienky
Poslanci obecného zastupiteľstva súhlasili s ponúkaným projektom za istých podmienok. Žiadajú, aby jedným z tvorcov projektu Prírodnej rezervácie Močiar bol znalec z Poľnohos-podárskeho znaleckého ústavu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, ktorý vypracoval pre lokalitu Močiar znalecký posudok a prognózu ďalšieho vývoja biotopov. Druhou podmienkou je, aby projekt zohľadňoval ukončenie prác na jazierku a jeho sprístupnenie. Občania Stankovian v petícii potvrdili, že chcú, aby sa jazierko dalo do pôvodného stavu, aby ho mohli využívať na kúpanie pre jeho liečivú vodu.
Na mimoriadnom zasadnutí mnohí zaspomínali, ako Močiar vyzeral kedysi. „Zástupcom ŠOP, užívateľom pozemkov bez nájmu, sa možno slová tých, ktorí pamätajú pôvodnú tvár Močiarov nezdali dôležité, či ich dokonca považovali za smiešne. Občania, ktorí využili možnosť prehovoriť a svojim svedectvom potvrdiť skutočnosť, sa zhodovali v mnohých bodoch. Dobytok z celej dediny sa kedysi pásol na tomto území, šarinu chodili kosiť mnohé rodiny a vodu z jazierka využívali celé generácie na kúpanie. Marica pilkatá rastie doteraz," povedal Ján Tatár a dodal: „O parametroch jazierka svedčí dokumentácia, ktorá potvrdzuje výroky občanov, že jazierko malo priemer 10 m a hĺbku 2 m a bolo obložené drevom. Drevený obklad ako prírodný materiál určite nepoškodí životné prostredie ani rezerváciu viac, ako montážne a iné stavebné prvky pri budovaní náučného chodníka."
Riešenie zatiaľ v nedohľadne. Nájdu kompromis?
Ján Tatár si myslí, že je potrebné poopraviť výrok ŠOP o prírodnom výtvore. Jazierko je podľa neho výsledkom cielenej činnosti človeka. Tvrdí, že zavádzajúce sú aj údaje o miliónových škodách spôsobených rekonštrukciou jazierka. „Máme posudok znalca, ktorý konštatuje, že biotopy nie sú zničené ani poškodené do takej miery, ako tvrdia pracovníci ŠOP. A keď už škoda vykazovaná spoločenskou hodnotou na ploche približne 800 m2 je rádovo milióny, o akú spoločenskú hodnotu prichádza vlastník viac ako osem hektárového územia prírodnej rezervácie?," pýta sa starosta. Kompromisné riešenie je podľa neho v záujme obidvoch strán. Zatiaľ je však v nedohľadne.
