Knihu Stanislava Žišku Hybe v letokruhoch mestečka, pokrstili v prvú marcovú nedeľu symbolicky kriedou.
HYBE. Prečo kriedou? „Pretože v knihe sú zachytené predovšetkým osudy učiteľov, ale aj kňazov, ktorí v Hybiach pôsobili,“ vysvetlil autor, ktorý je tiež učiteľom. Učí na hrádockom gymnáziu dejepis a ruský jazyk. Je zborovým dozorcom evanjelickej cirkvi v Hybiach aj zástupcom starostu. História je jeho koníčkom. Materiál na knihu zbieral takmer osem rokov a písal ju približne rok. Má viac ako dvesto strán a priblížil v jej viac ako sto osobností, ktoré v Hybiach prežili istý čas a niektorí v nich našli aj miesto posledného odpočinku. Dočítali sme sa v nej, že v Hybiach bol aj armádny generál a neskôr prezident Československej socialistickej republiky Ludvík Svoboda. Prvýkrát prišiel v roku 1945 a býval na evanjelickej fare. Keď prišiel druhý raz o pätnásť rokov neskôr, vtedajší stranícki funkcionári ho presviedčali, že nebýval na fare, ale inde. On však zodvihol prst a povedal: „Ne, ne soudruzi. Pamatuji si, že to byla evangelická fara.“ V Hybiach v dome bratov Chrobákovcov býval v 45. roku asi týždeň aj bývalý najvzšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu Leonid Iljič Brežnev. Pamätníci spomínajú, že na záhrade strieľal vrany. Už vtedy pútal pozornosť svojím zjavom a hustým čiernym obočím. Bol vraj fešák. „V hybskom chotári je paleontologické nálezisko, ktoré preskúmal s miestnym evanjelickým farárom Jánom Šimkovicom významný poľský geológ a paleontológ Walery Goetel. Bol priekopníkom slovenko-poľskej spolupráce a vďaka nemu bola kniha financovaná z programu Interreg III.A,“ prezradil Stanislav Žiška.
Knihu posypal bielym kriedovým práškom vydavateľ Peter Laučík a dvaja farári - evanjelický Stanislav Grega aj rímsko-katolícky Ľubomír Hajdučík. Nie je to náhoda. Aj keď v Hybiach žili a žijú prevažne evanjelici, rímskokatolíci tu našli pohostinné prostredie. Desať rokov pôsobil v Hybiach ako rímsko-katolícky farár napríklad filozof európskeho významu Ladislav Hanus. V bývalom komunistickom režime bol pre svoje presvedčenie a názory prenasledovaný a väznený. Keď prišiel do Hýb, predstavil sa svojim farníkom: „Dobrý deň. Ja som kurič a ku všetkému potrebujem zajedať chlieb. Tomu ma naučil pobyt vo väzení.“ Aj to sme sa dočítali v knihe Stanislava Žišku.
Na obecnom úrade v Hybiach bola pri príležitosti jej uvedenia do života malá slávnosť a veľká radosť. Starosta Martin Piovarči knihe zaželal veľa spokojných čitateľov a autorovi veľa tvorivých síl pri písaní ďalších kníh. Prihovoril sa aj vydavateľ Peter Laučík a predseda miestneho odboru Matice slovenskej v L. Mikuláši Ladislav Dráb. Viera Rajniaková vyjadrila radosť nad tým, že do poličky pribudne ďalšia dobrá kniha a zarecitovala báseň. Ďalšiu pridala Emília Kostolná. Napísala ju špeciálne pre túto príležitosť. O hudobný program sa postarali Alena Laučíková, Anna Kapitáňová, Andrea Mäsiarová a Petra Dubielová.
Kniha Hybe v letokruhoch mestečka vyšla v náklade 1200 kusov a je v poradí treťou knihou Stanislava Žišku. V prvej opísal kultúrne dianie v Hybiach v období prvej Československej republiky. Druhá o textilných materiáloch je učebným textom pre prvý ročník odborných učilíšť. Je aj spoluautorom encyklopédie Evanjelici v dejinách slovenskej kultúry. Prezradil, že už má v pláne napísať ďalšiu knihu o hybských rodákoch do roku 1901.
