Nielen veľké charitatívne organizácie, občianske združenia (OZ) orientované na pomoc sociálne slabým a deťom majú svoje opodstatnenie. OZ Minibodka z Ružomberka je dôkazom, že aj „malí“ môžu byť svojou činnosťou veľkí.
„Hovoriť o počte členov združenia je problematické. Veď spolupracujeme s desiatkami dobro– voľníkov. V združení Minibodka pôsobia ľudia s viacerými profesiami - pedagógovia, ošetrovatelia, zdravotné sestry, učitelia, vychovávatelia, sociálni pracovníci, pracovníci záchrannej služby, profesionálni vojaci,“ hovoril o personálnom zabezpečení činnosti predseda OZ Minibodka Milan Daniel.
Prioritou sú opustené, týrané a zneužívané matky
Okrem prioritnej orientácie na opustené, týrané, zneužívané či zanedbávané matky s deťmi sa ružomberské občianske združenie zameralo aj na vyhľadávanie a spájanie súrodencov žijúcich na rôznych miestach, v rôznych formách náhradnej výchovy. Vlani sa pod taktovkou Ružomberčanov uskutočnil prvý letný a zimný tábor súrodencov. „Cieľom tejto akcie je obnoviť, resp. udržať príbuzenské väzby medzi deťmi, ktoré žijú počas celého roka od seba oddelene. Táto akcia mala veľmi pozitívny ohlas a budeme v nej pokračovať aj tohto roku,“ vyhlásil Milan Daniel a dodal, že pri organizovaní letných táborov v Škutovkách a v chate Nitra pri Prievidzi združenie odrekreovalo viac ako 80 detí s celkovými nákladmi 265-tisíc korún, vianočných táborov sa zase v Škutovkách sa zúčastnilo šesťdesiat detí, náklady predstavovali 170- tisíc korún.
To však neboli jediné akcie minulého roka. Zoznam aktivít OZ Minibodka je poriadne dlhý. Len útržkovite spomenieme niektoré z nich. Na liečenia sa dostali dvaja ťažko postihnutí občania z ulice a osem detí, viaceré domácnosti dostali základné potraviny v celkovej sume 15-tisíc korún, šatstvo dostalo takmer tridsať rodín.
Občianske združenie urgentne zasahovalo v deviatich prípadoch a pomohli prečkať rodinám a jednotlivcom ich najťažšie obdobia. Združenie zabezpečilo odvozy na vyšetrenia, liečenia a návštevy v celkovej hodnote 10-tisíc korún. Školopovinným deťom poskytlo školské pomôcky a materiál na výučbu, ako aj príspevky na stravu, školné a zaplatenie internátov v celkovej sume 22- tisíc korún.
Pohnutý osud veľkej rozdelenej rodiny
„Akcií bolo ešte oveľa viac a v tomto duchu budeme pokračovať aj tohto roku. Okrem organizovania stretnutí súrodencov sa našou aktuálnou prioritou stáva náprava nezdravých pomerov šiestich súrodencov. Pôvodne ich bolo deväť. Ešte len dvojmesačné dieťa otec utýral a dve deti sociálny úrad v Lučenci poskytol na adopciu do Talianska. Staršie deti sa však na nich stále vypytujú a prosia nás, aby sa ich súrodenci vrátili. Zháňame preto pre nich finančné prostriedky potrebné na kúpu domčeka v okolí Ružomberka,“ približoval pohnutý osud veľkej rodiny M. Daniel.
Deti už majú v Ružomberku vytvorené svoje zázemie a sociálne väzby. Chodia tam na rôzne rehabilitácie a tiež do akvaparku. Združeniu ide hlavne o to, aby deti z jednej rodiny zostali spolu a už ich nikto násilne nerozdeľoval.
Pomáhajú aj z vlastných peňazí
Čo teda bude robiť Minibodka v tomto roku, je teda viac-menej jasné. Otázne však je, kde na to vezme potrebné finančné prostriedky. Pri poskytovaní urgentnej pomoci sú to neraz ich vlastné financie určené na nákup základných potravín či ošatenia.
A keďže OZ je neziskovou organizáciou, spoliehať sa musí hlavne na sponzorstvo jednotlivcov či organizácií. „Kvôli získaniu potrebných financií však nevyužívame grantové programy, ktoré sú aj tak väčšinou zamerané na iné priority, určené pre väčšie organizácie. Nároky na vypracovanie projektov podľa manuálov sú veľmi vysoké a niekedy nezrozumiteľné,“ povedal M. Daniel.
A čo by sa, podľa neho, malo v tejto oblasti zmeniť, aby ochota pomáhať nebola brzdená administratívnymi prekážkami? „Navrhli by sme hĺbkové finančné kontroly združení, sociálnych úradov, lekárov a všetkých ľudí, ktorí z titulov svojich funkcií majú moc rozhodovať o prostriedkoch, a tým aj o tom, komu a kedy pomôžu. Prácu nám sťažuje veľa vecí, avšak tá najdôležitejšia je nezáujem niektorých, už existujúcich združení, nadácii spoločne a komplexnejšie pomáhať, najmä urgentne.
Základné poskytnutie pomoci sa zmenilo na odborné frázy, štatistiky, projekty a v podstate pri prerozdeľovaní, napríklad grantov, ide o dobre fungujúci zohraný tím. Vytratila sa snaha pomôcť nezištne, vytráca sa záujem ľudí pomáhať. Niekedy mám pocit, že niektorí ľudia, ktorí sa pôvodne rozhodli pomáhať sociálne slabším, sa uzavreli do svojich škrupúľ odbornosti a tvária sa, že menšie, „podradnejšie“ problémy sa ich už netýkajú. Sú to uzavreté komunity pod názvami rôz– nych združení, organizácií, nadácií a podobne. Pri pohľade na nich sa mi neraz žiada kričať, že je to všetko jeden akceptovaný profesionálny hyenizmus v tej najhoršej podobe,“ rezolútne vyjadril svoj nelichotivý názor na niektoré subjekty M. Daniel.
