Niekdajší vynikajúci futbalista, muž s obávanou ranou, Ladislav Jurkemik sa po desaťmesačnej pauze zase vracia na trénerskú stoličku. A po deviatich rokoch do ružomberského klubu.
Čo pre vás znamená ružomberský kontrakt?
- Ja sa teším, že som opäť v našom corgoňligovom futbale. Netajím, ponuka od majiteľa ružomberského klubu Milana Fiľa mi spôsobila radosť. Hoci, veľmi dobre viem, že ma čaká veľmi ťažká práca. Prichádzam k mužstvu, ktoré sa nachádza v určitej kríze. Predchádzajúci tréner Bičovský uviedol, že doma proti Sencu hral Ružomberok pätnásť minút dobre. Je to pozitívum, na ktorom možno stavať. Avšak všetci v kabíne si musia uvedomiť, že futbal sa nehrá pätnásť, ale deväťdesiat minút. Ja sa na novú výzvu teším, i keď to nebude jednoduché.
O vás je známe, že ste dôraz kladiete na vysokú hráčsku morálku a celkovú disciplínu. Nemáte obavy, či tieto dôležité atribúty vaši noví zverenci pochopia?
- Platí tu jedno. Tí, ktorí to v minulosti pochopili, sú dnes ďalej. Tí, čo nie, stále sa motajú v tej istej kategórii. Ja som sa to všetko naučil na západe. Nevyčítal som to zo žiadnej knihy. Som náročný na seba a potom aj na hráčov. Ktorí moje smerovanie nepochopia, ani si nezarobia.
Môžete nám prezradiť, ako ste sa po rokoch zase ocitli v Ružomberku?
- Najprv by som zdôraznil, že ja idem len tam, kde ma chcú. Ja sám sa neponúkam. Oslovujú ma ľudia, ktorí chápu moju prácu, chcú vniesť do života organizáciu, disciplínu a poriadok. Nepatrím k trénerom, ktorí sami niekde vyvolávajú. Minulý utorok, večer okolo ôsmej sa mi ozval pán Fiľo. Povedal mi, že práve sedí predstavenstvo klubu, ktoré odvolalo doterajšieho trénera a mňa sa spýtal, či by som bol ochotný zobrať to. Moja odpoveď znela, že rád. Na druhý deň som do pol deviatej večer rokoval s ružomberskými funkcionármi. Debatovali sme hlavne o hráčoch. Následne mi boli nastolené podmienky, ktoré som akceptoval.
Ako si spomínate na svoju prvú ružomberskú štáciu v ročníku 1998/1999, keď mužstvo v konkurencii šestnástich celkov skončilo na 7. mieste?
- To sme ešte fungovali pod starou tribúnou. Vtedy to tu nebolo všetko také ako teraz. Nové, pekné, vyleštené. Boli tam vtedy chalani, ktorí možno nemali takú hernú kvalitu ako tí súčasní, ale zdobilo ich veľké srdce. A to je vo futbale veľmi dôležité. Bez toho to ani nejde. Keď nemáte radosť z toho čo robíte, nedosiahnete nič.
Vhupli ste do nového prostredia, keď len dva týždne zostávajú do naplnenia aktuálneho ligového ročníka.
- Určite je to ťažké. Verím však, že mužstvo sa vzchopí. Ak vytvoríme na ihrisku skutočnú partiu, verím, že sa aj v tabuľke posunieme vyššie.
Vo štvrtok, pred úvodným tréningom, ste boli skoro päťdesiat minút v šatni. Čo ste novým zverencom kládli na srdce?
V prvom rade som im povedal, aby si vážili jeden druhého. To je najdôležitejšie. Ja som v Ružomberku zažil, že nám ľudia po každom zápase tlieskali. Želám si, aby sa niečo podobné na tento štadión zase vrátilo. Každý jeden si musí uvedomiť, že bez tvrdej roboty sa nedá nič dosiahnuť. Nejaké sebaľutovanie tu nemá miesto.
