"ANČA, RAZ SA K TEBE VRÁTIME," povedal Ján Matlák po tom, ako sa na jeseň 2005 vrátil z expedície na desiatu najvyššiu horu sveta himalájsku Annapurnu (8091 m). Horolezci ju familiárne volajú Anča.
K vrcholu vtedy chýbalo Jánovi Matlákovi a ďalším štyrom členom vrcholového družstva necelých štyridsať výškových metrov. Tesne pred cieľom sa však rozhodli vrátiť. Minulú stredu sa Ján Matlák spolu s ďalšími členmi expedície vybral na Annapurnu znova.
Chcú na ňu vystúpiť severnou stenou, takzvanou poľskou cestou, ktorou na ňu vyšli v roku 1996 prví Poliaci. Vedúcim expedície je Ján Matlák, rodák z Oravy žijúci v Liptovskom Mikuláši. Je v nej ešte jeden Lipták, Pavol Mitter, člen Horskej záchrannej služby Nízke Tatry sever v Jasnej. Expedíciu tvorí spolu dvanásť ľudí, z toho štyria profesionálni vojaci, dvaja vojaci v zálohe, štyria členovia Horskej záchrannej služby a dvaja filmári. Jeden z nich je známy reportér Rasťo Ekkert.
Je to v poradí štvrtá vojenská horolezecká expedícia. Prvá sa uskutočnila v roku 1998. Vtedy na vrchol Šiša Pangmy (8046 m) vystúpilo okrem Jána Matláka ešte päť Slovákov a Nepálčan Pemba. Bola to najúspešnejšia horolezecké expedícia čo sa týka počtu ľudí, ktorí vystúpili na vrchol v priebehu jednej expedície. V roku 2000 stál Ján Matlák na vrchole Pik Lenina v Pamíre. Svoje zážitky z troch predchádzajúcich expedícií na Šiša Pangmu, Pik Lenina a Annapurnu pútavo opísal v knihe Himaláje Pamír.
Na chvíle, keď stál len niekoľko metrov od vrcholu Annapurny, spomína: „Za štyri hodiny sa nám podarilo prekonať sotva tristo dĺžkových metrov. Vo výške 8000 m každý krok, každá zbytočne vynaložená energia značne vyčerpávali. Kráčali sme bez kyslíkových prístrojov a na dychu bolo cítiť obrovskú námahu. Ale nemienili sme vzdať sa cieľa, najmä keď sme ho mali stále na očiach... Na vrchol zostávalo necelých štyridsať výškových metrov. Cieľ bol blízko, blízučko, každý sa naň tešil, no vo mne to vrelo. Čas, ktorý sme stratili pri postupe kyprým snehom, nám chýbal. Sakramentsky chýbal. Pohľad na hodinky prezrádzal, že do úplného zotmenia nám zostáva vari hodina a pol. Tá by nám postačila na výstup, ale čo potom? Riskovať zostup z jedného z najnebezpečnejších himalájskych štítov za úplnej tmy, to by bol horor. Je nepísaným pravidlom, že každý vedúci expedície zodpovedá za bezpečnosť a životy jej členov. Svojím rozhodnutím, osobným príkladom i príkazom. Hoci aj nepopulárnym. Po chvíli debaty som rozhodol, že otočíme a začneme zostupovať. Cítil som okolo seba sklamanie a ani mne nebolo všetko jedno. Veď vrchol sme mali skutočne na dosah. Následný vývoj situácie ukázal, že obrat bol správny. Ešte pri debate, či chceme zostúpiť, sa pokĺzol na nafúkanej snehovej doske Jožko Šupica a padal celou vrcholovou stienkou. Pri páde stratil čakan, ale našťastie ho prežil bez vážnej-ších následkov. Tento moment rozhodol. Keď som zostúpil k nemu, medzi zubami precedil, že Anča ho nechce a takto mu to dáva najavo... Nechceli sme riskovať za každú cenu a povedali sme si: Anča, raz sa k tebe vrátime.“
Veríme, že tentoraz „Anča“ pustí našich horolezcov až na vrchol a držíme im palce. „Špeciálnu taktiku nemáme, určí ju hora sama a počasie. Keď Boh a sponzori dajú, budeme hore,“ povedal Ján Matlák. Prezradil, že na každú expedíciu nosí talizman - prívesok s obrázkom Panny Márie od starej mamy a vojenský ruženec od pána farára. Pavol Mitter si na Annapurnu zobral pre šťastie vraj niekoľko talizmanov, napríklad nepálske peniažky. Bol nielen v Nepále, ale aj v Ománe, stál na vrchole najvyššej hory v Maroku, bol v Alpách aj na Kaukaze. Občas chodí aj na splavy, splavil napríklad Dunaj z Bratislavy po Budapešť.
Annapurna je považovaná za jednu z najnebezpečnejších hôr sveta. Do roku 2005 bolo zaregistrovaných iba 103 výstupov na jej hlavný vrchol a až 56 smrteľných nehôd. Prvýkrát stáli na jej vrchole v roku 1950 Francúzi M. Herzog a L. Lachenal. Zaplatili za to amputáciou omrznu-tých prstov na rukách i nohách. V roku 2006 vyšiel na vrchol Annapurny prvý Slovák Peter Hámor. V marci sa vybral na Annapurnu opäť spolu s poľskými horolezcami. Chce ju však zdolať západnou, českou cestou.
Autor: BEA
