„Večer ani nezaspím, kým nevylúštim krížovku, niekedy až tri,“ prezradila na seba víťazka II. ročníka súťaže o najkrajšiu kraslicu Liptova sedemdesiatosemročná Ema Brosková zo Závažnej Poruby. „Rozširujem si slovnú zásobu v slovníku,“ a ukázala na hlavu.
Výstavu kraslíc v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline, na ktorej jej kraslice zvíťazili, nevidela. O víťazstve sa dozvedela minulý týždeň z MY Liptovské noviny. Víťazstvo však potešilo.
„Na dôchodku som dvadsať- štyri rokov a vždy som mala ako učiteľka v materskej škole vzťah k výtvarnej výchove. Rada som kedysi robila aj v záhrade, kvety mám veľmi rada, ale srdiečko a nohy ma trápia. Do záhrady nepôjdem robiť. Bez roboty však neviem obsedieť, aj keď musím pri ručných prácach použiť dvoje okuliarov,“ smútok však v hlase nepoznať. Ema Brosková našla v ručných práca svoje potešenie a svoj relax.
Veľké pštrosie kraslice, ktoré sa ocitli na najvyššej priečke o najkrajšiu liptovskú kraslicu, nie sú jej. Urobila ich pre priateľku svojej dcéry Ivety, ale s upozornením, že ženy kraslice pošlú do súťaže. Reakcia pani Emy: Pre pána Jána, to mám ja vyzdobiť? Vyzdobila. „Pštrosie vajíčka majú zvláštnu štruktúru: hrubú a veľmi pevnú, sú akoby plastické. Keď som ich umyla a vysušila, boli ako nalakované. Vosk sa ťažko nanášal," spomínala na prvé chvíle práce E. Brosková. „Dlho som hľadala aj vrtáky, ktorými by som ich prevŕtala. Syn Vladimír objavil v obchode sústavu vrtákov pre domácich kutilov. Je však veľký rozdiel vŕtať do klasických vajíčok a do pštrosích."
Ako sa dostala pani Ema k výzdobe kraslíc? Napriek víťazstvu tvrdí, že nie je „starý macher", ktorý dlhé roky maľoval vajíčka. Začala približne pred piatimi rokmi, keď syn priniesol od kolegyne voskovanú kraslicu. Vraj - opýtaj sa, ako to robí. Dozvedela sa výrobné tajomstvo a začala voskovať, ale i obhačkovávať, maľovať a naposledy aj vŕtať do vyfúknutých škrupiniek.
„V práci hľadám úľavu, oddýchnem si pri nej a je mi dobre. Cítim pokoj aj keď sa mi kraslica nepodarí. Začnem znova, viem, že pri tejto práci je dôležitá trpezlivosť a snaha. Kto ich nemá, ťažko zvládne výzdobu kraslíc." Prvé výtvory vraj neboli vždy vydarené, ale pani Ema sa nevzdávala. Dnes najčastejšie zdobí pred Veľkou nocou a najmä slepačie vajcia. Ich výzdoba vraj trvá kratšie ako pštrosích, ale nie je rozdiel medzi nimi a drobnými vajciami od liliputiek. Ich výzdoba trvá rovnako dlho. „Malinké biele sú mojou srdcovou záležitosťou. Väčšinu som ich porozdávala, ale vďačne dám. Veď ak urobím niekomu radosť, som aj ja rada. Prvé vajíčko si však držím na pamiatku."
Námety? Vždy sa riadi svojím cítením, spolieha na svoje vnútro a inštinkt. Ani jednu kraslicu neodkopírovala, a to ich urobila každý rok pred Veľkou nocou okolo stovky.
