Po prvýkrát vynášali deti z detského folklórneho súboru Belanka z Centra voľného času (CVČ) Lienka v Liptovskom Hrádku Marmurienu s dedkom minulý týždeň.
„Akcia vznikla spontánne, neplánovali sme ju," povedala Elena Jurenová, vedúca umelecko-estetického oddelenia CVČ. „Prišla za mnou učiteľka slovenského jazyka a hudobnej výchovy zo Základnej školy na Hradnej ulici v Liptovskom Hrádku Dana Búliková. Pripravovala program o jarných zvykoch v Liptove s dievčatami piateho ročníka a požiadala ma o spoluprácu. Pripravili sme choreografiu s jej piatačkami aj deťmi z Belanky. Je úžasné, že dievčatá i chlapci mali možnosť naozaj zažiť tradície dolného Liptova na vlastnej koži. Určite si nadlho zapamätajú, aké jarné zvyky mali naši predkovia. Keďže počas vynášania Marmurieny snežilo, možno sa nám podarilo vyhnať zimu z Liptovského Hrádku. Možno zima čakala na to, kedy Marmurienku s dedkom konečne vyhodíme do Belej. Podujatie sme síce zorganizovali až po Veľkej noci, ale veríme, že u detí touto zážitkovou formou vzbudíme záujem o regionálnu výchovu a kultúrne dedičstvo. "
Spevavé piatačky nacvičili jarné zvyky v Liptove
Hudobno-dramatické pásmo pod názvom Jarné zvyky v Liptove nacvičila so svojimi žiačkami učiteľka Dana Búliková. „Zistila som, že piatačky sú dobré speváčky, a tak som sa rozhodla pripraviť s nimi program postavený na tradícii vynášania Murieny z Liptovskej Kokavy," povedala Dana Búliková. „S programom sme vystúpili v škole, aby sme aj ostatným žiakom priblížili tradície Liptova."
Do Belej zhodili Marmurienu aj slameného dedka
Skôr, ako sa vydali deti na púť časťou mesta, porozprávali si v CVČ Lienka o jarných liptov-ských zvykoch. Dozvedeli sa napríklad aj to, že v hornom Liptove dedka a Marmurienu nepálili, ale naši predkovia ich vynášali z obce a hádzali do vody.
„Vynášanie sme pripravili podľa zvykov z Dovalova a Liptovskej Kokavy, kde k Marmuriene pribudol aj dedko. Ale piesne spievame z celého Liptova," doplnila Elena Jurenová.
Sprievod detí s Marmurienou a dedkom začal od CVČ Lienka a postupne po ceste priberal žiakov nižších ročníkov z oboch hrádockých základných škôl. Dokonca sa pridali aj škôlkari, mamičky s kočíkmi, dôchodcovia a mnohí, ktorí krojovaný sprievod stretli.
Za spevu ľudových piesní prešli k mostu cez rieku Belú smerom do Liptovského Petra. Diváci ostali pod mostom, aby počuli jarné chorovody - spevy o Marmuriene a dedkovi. Belá však šumela, takže sa spev takmer strácal v jej hukote. Skôr ako obe bábky hodili do rieky, zobliekli ich. Slamené telá s handrovými hlavami skončili v studenej Belej. Veľmi sa im však nechcelo odplávať. Okolostojaci žiaci im s radosťou pomáhali snehovými guľami. Marmuriena s dedkom sa točili vo vode a pomaly odchádzali. Všetci verili, že so sebou vzali aj tohtoročnú zimu a jarný sneh.
Priniesli do jarnej zimy ozdobené „letečko"
„V hornom Liptove sa neprinášalo „letečko", ale my sme ho do programu zaradili ako symbol jari. Deti však vedia, že je to zvyk z dolného Liptova," vysvetlila ozdobené vetvičky v rukách dievčat Elena Jurenová.
Autor: DAGMARA
