Štvrtého apríla si pripomíname 63. výročie oslobodenia Liptovského Mikuláša aj stredného Liptova od fašistických okupantov.
Víťazný postup vojsk 1. československého armádneho zboru a sovietskych vojsk bol 3. februára 1945 náhle zastavený dobre vybudovanou obrannou líniou pri Liptovskom Mikuláši. Tiahla sa od úpätia Západných Tatier cez výšinu Háj až po úpätie Nízkych Tatier západne od Závažnej Poruby. Aj keď osloboditeľské vojská dosiahli čiastočné úspechy, účinné paľby nepriateľa z obranných postavení ich donútili vrátiť sa do východiskových pozícií. Rozhodujúci útok našich a sovietskych vojsk bol pripravený na 4. apríla 1945. V ranných hodinách vyrazili všetky jednotky do útoku. 3. čs brigáda prekonala odpor krycích fašistických jednotiek a oslobo-dila Pavlovu Ves, Behárovce, Liptovský Trnovec, Parížovce, Liptovskú Maru a Vlašky. 1. čs brigáda vyrazila cez Trstenský diel a vyhnala fašistov z Bob-rovca, Liptovskej Ondrašovej a Ráztok. 4. čs brigáda sa priamym útokom zmocnila Liptovského Mikuláša a prekro-čením Váhu oslobodila Palúdzku, Čemice, Dechtáre, Sokolče, Liptovské Vlachy až po Bešeňovú. 24. sovietska divízia spolu s rotou čs. automatčíkov oslobodila Iľanovo, Ploštín, Demänovú, Bodice, Liptovský Kríž a obce až po Nemeckú, teraz Partizánsku Ľupču. Tu bol jednodňový oddych a zároveň vystriedaná 24. sovietska divízia jednotkami 4. čs brigády. Na druhý deň vyrazili jednotky 4. čs. brigády ďalej na západ a zmocnili sa Ružomberka. Tu prevzal velenie 1. čs. armádneho zboru generál K. Klapálek namiesto generála L. Svobodu, ktorý sa stal ministrom národnej obrany. Jednotky 3. čs. brigády postúpili cez Bešeňovú do Liptovskej Teplej, Liskovej a o 16. hodine vstúpili do oslobodeného Ružomberka. Odtiaľ pokračovali jednotky 1. čs. armádneho zboru údolím Váhu ďalej na západ, aby oslobodili ostatné obce Liptova.
Boje pri Liptovskom Mikuláši patria po dukelských k najťaž-ším a najkrvavajším v histórii bojov proti fašistom. Trvali vyše dva mesiace a padlo v nich 4561 príslušníkov 1. čs. armádneho zboru. Okrem veľkých hospodárs-kych škôd bolo v meste zabitých 43 civilistov. Pre československých padlých bojovníkov bol vybudovaný v roku 1961 vojenský pamätník na Háji s cintorí-nom, na ktorom je pochovaných 1368 bojovníkov z celého Liptova. Viacerí padlí príslušníci 1. čs. armádneho zboru boli po exhumácii prevezení a pochovaní v rodných obciach. Padlých sovietskych vojakov previezli na vojenský cintorín Sovietskej armády na vŕšku Bôrik pri Žiline.
Natíska sa otázka, či sme sa dostatočne odvďačili osloboditeľom Liptovského Mikuláša. Krátko po skončení vojny bol postavený na Námestí osloboditeľov pamätník Sovietskej armády s textom: Večná sláva hrdinom padlým v bojoch za oslobodenie a nezávislosť Sovietskeho zväzu a za oslobodenie Československa. Na zadnej strane pamätníka je text: Svojím osloboditeľom hrdinskej Červenej armáde, Československej armáde a partizánom vďační občania Lipt. Sv. Mikuláša. Ale o osloboditeľke mesta – 4. čs. brigáde, ani zmienka. 4. čs brigáda sa formovala v Levoči od 7. do 20. marca 1945 pod vedením plukovníka P. Kunu. Keďže bola zložená zo zmobilizovaných občanov a partizánov z oslobode-nej časti Slovenska, dostala prímenie slovenská. Za 63 rokov od skončenia vojny jej mesto nijaký pamätník nepostavilo, nemá ani pamätnú tabuľu. V meste síce existuje Ulica čs. brigády, ale ktorej? Bolo žiaduce, aby sme napravili túto dlžobu tým, že na pamätník uvedieme ako osloboditeľku mesta 4. čs. brigádu.
Vo väčšine obcí v Liptove sú pamätníky s menami občanov padlých v boji proti fašistom. Ale mesto Liptovský Mikuláš túto česť svojim padlým dosiaľ nepreukázalo, čo vyvoláva pocit, akoby ich ani nemalo. Je morálnou povinnosťou nás, žijúcich, aby sme mladej generácii stále pripomínali hrdinstvá, bojové zásluhy i mená tých, ktorí padli v boji za našu slobodu.
