Veľkonočné pondelkové ráno prekvapilo bohatou nádielkou snehu. Chlapcov z Folklórneho súboru Váh to však neodradilo a aj v snehovej chumelici sa vybrali na každoročnú výpravu za dievčatami.
Všetko sa začalo už v nedeľu narezaním prútov a pletením korbáča. Voľbou úplne novej technológie, spletením dvoch nezávisle pletených korbáčov, vznikol jeden s úctyhodnými rozmermi. Bol dlhý približne ako jeden a pol škodovky a prekonal minuloročný korbáč-rekordáč. Chlapci vyšibali a obliali nielen súčasné a bývalé tanečníčky a členky folklórneho súboru Váh, ale aj ich mamy, dcéry či susedky. Trasa pätnástich krojovaných šibačov viedla, ako tradične, najskôr do Závažnej Poruby, kde navštívili choreografku súboru Váh Máriu Palasthyovú, vedúcu Folklórneho súboru Ďumbier Ľudmilu Štrkolcovú a ďalšie „obete". Potom prešli cez Podbreziny a Nábrežie a svoju veľkonočnú púť ukončili u vedúcej súboru Váh Miroslavy Palanovej v Palúdzke. Obliali ju vedrami vody, jej dve dcéry skončili vo vani. Za odmenu dostali kupači všade stužku na korbáč, niečo pod zub aj na zahriatie, lebo zima bola naozaj veľká.
Sneh kupačov síce zaskočil, ale vďaka nemu vymysleli nové, netradičné metódy. „Vyskúšali sme takzvaný trojobal. Dievčatá sme najskôr obliali vedrom s vodou, potom sme ich vyváľali v snehu a napokon vyšibali korbáčom. Vodu vo vedrách sme niekedy nahradili snehom. Použili sme aj útok tradičnou guľovačkou,“ povedal jeden z kupačov Marek Soha a pokračoval: „Členom našej kúpacej roty bol aj Enzo. Je z Brazílie a študuje na univerzite v Poľsku. Do Liptova prišiel na návštevu s jedným z našich tanečníkov. No a keď tu už bol, vzali sme ho medzi seba nielen na pletenie korbáča, ale aj na veľkonočnú šibačku. Požičali sme mu kroj, v ktorom vyzeral ako naozajstný Slovák. Do polievacej nálady sa dostal veľmi rýchlo. Oblieval, guľoval a dokonca aj tancoval. Musel to byť pre neho naozaj neopakovateľný zážitok, pretože v Brazílii nielenže neslávia Veľkú noc, ale nemajú ani sneh.“
Počas veľkonočnej oblievačky potešili chlapci z Váhu aj jednu staršiu pani, ktorá sa snažila odpratať sneh z cestičky do dvora. Keď to videli, nezaváhali ani na minútu a sneh, ktorý by žena odpratávala možno hodinu, odpratali za desať minút.
„Ráno, keď husto snežilo, sme sa ťažko rozhodovali, či pôjdeme alebo nepôjdeme. Ale neľutujeme, že sme išli. Nálada bola výborná a veľa ľudí nám spolu s tradičným prípitkom na zdravie želalo aj to, aby sme nezabudli na ľudové zvyky. A my nezabúdame. Verím, že kým sa nájde pár ľudí, ktorí napriek svojim povinnostiam budú ochotní stretávať sa a udržiavať stáročné tradície, uvidíte nás každý Veľkonočný pondelok,“ dodal optimisticky Marek Soha.
Autor: BEA
