„SVET JE KRÁSNY." Týmito slovami sa začína film o svišťoch, na ktorý Pavel Ballo zbieral materiál viac ako štyri roky. Pracuje ako dokumentarista a zoológ v Slovenskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši, kde mal film minulý týždeň premiéru.
Svišť sa v úvode filmu čudoval, že si staviate smiešne nory. Myslel tým stan, v ktorom ste bivakovali a čakali, kým sa na jar vyhrabú prvé svište. Pred stanom boli zapichnuté varešky. Prečo?
Keď chodím do hôr na bivak, nesiem so sebou veľa vecí: kameru, fotoaparát, GPS – to je prístroj na zameriavanie svištích kolónií, špagáty, tyčky, v zime aj čakan a mačky. Na Žiarskej chate som kontroloval, či mám všetko, a zistil som, že som zabudol stanové kolíky. Kuchár mi pomohol a požičali mi asi polmetrové varešky, ktoré som použil namiesto kolíkov. Držali v snehu ešte lepšie ako kolíky.
Film o svišťoch je váš druhý, prvý bol o kamzíkoch. Mal podobu počítačovej hry a komentár k nemu čítala aj známa herečka Táňa Pauhofová. Film o svišťoch je iný. Hlavným hrdinom je svišť pubertiak, ktorý humorne rozpráva o svojom živote. Prečo ste vlastne začali točiť kamzíky a svište?
Kamzíky po revolúcii v 89. roku začali z Tatier odchádzať, a tak som si povedal, že ich treba zdokumentovať, lebo čo ak sa tento symbol Tatier stratí? Našťastie, ich stavy sa teraz stabilizujú. Zobral som obyčajnú digitálnu kameru a začal som točiť kamzíky vo všetkých štyroch Tatrách - Belianskych, Vyso- kých, Západných aj Nízkych. Točil som ich štyri roky. Druhým najväčším symbolom Tatier je svišť. Je to tiež endemit. Svišť vrchovský tatranský je jediný poddruh na svete a žije len v Tatrách tak isto ako kamzík vrchovský tatranský. Svišť aj kamzík sú glaciálne relikty, čiže pozostatky poslednej doby ľadovej. Keď sa oteplilo, prešli do alpínskeho stupňa, kde sa zachovali dodnes. Svište som točil len v Západných Tatrách, kde robím aj ich výskum. Mapujem 40 km úsek od Sivého vrchu po Kriváň, Tichú a Kôprovú dolinu, robím aj digitálne mapy svištích kolónií. Exteriéry som filmoval v Belianskych aj Vysokých Tatrách. Deväťdesiat dní v roku trávim v alpínskom stupni. Inak sa nedá robiť poctivý výskum.
Sú v tom všetky víkendy aj dovolenky Filmujete aj v zime?
Začal som aj v zime a zistil som zaujímavé veci. Svište sa na jeseň zamurujú, vchod do nory „zaštupľujú“ kameňmi a až do jari spia. Presnejšie povedané, hibernujú. Ich telesná teplota sa zníži z 36 asi na päť stupňov Celzia, srdce im udrie raz za 15 sekúnd. Vyhrabávajú sa až v polo-vici apríla. Ale v Račkovej doline sa vyhrabali tento rok už 9. marca. Príroda je fakt pomýlená, alebo už začnem veriť v globálne otepľovanie. Teplota sa meria 230 rokov a podľa meteorológov sú posledných 12 rokov extrémne teplé zimy. Možno prišla teplá perióda, svište to prebudilo a pomýlilo. Odhrabali sa, ale keď videli všade plno snehu, zahrabali sa a išli si ešte pospať. Ale mohla sa stať aj iná vec. Aj keď svište spia, v ich vylučovacej sústave sa nájdu ešte nejaké zvyšky exkrementov a potrebujú sa jednoducho vyprázdniť. Svište majú v svojom podzemnom labyrinte chodieb aj sviští záchod. Raz za 4-5 týždňov sa preberú, rozpumpujú sa z 5 na 36 stupňov a vykráčajú do záchodu. Možno cestou na záchod svišťa napadlo, že keď je už hore, skontroluje, či už prišla jar.
Typickým zvukom svišťov je hvízdanie. Preto ich volajú aj hvizdoše. Viete, o čom hvízdajú?
V Liptove ich volajú mercúne podľa nemeckého merken, dávať pozor, „merkovať.“ Viem rozoznať asi päť zvukov, ale oni vydávajú možno sto zvukov, ktorými sa dorozumievajú. Inak hvízdajú, keď vidia turistu, inak, keď vidia orla alebo psa. Psov sa boja, lebo im pripomínajú vlkov. Turisti často nechajú psov voľne pobehovať. Keď im dohováram, odpovedajú mi: „Veď ich máme zaočkované, nič sa nestane.“ Ale svišťov neočkujeme a môžu dostať od psov takú civilizačnú chorobu, že vyhynú. Preto treba dodržiavať návštevný poriadok TANAP-u. Od 15. apríla do polovice júna sú turistické chodníky uzatvorené, lebo aj príroda si musí oddýchnuť. Vtedy môžu turisti chodiť iba po horské chaty. Navyše, na jar sa rodia ešte aj kamzíčie mláďatá a tie najviac potrebujú pokoj. Svište sa pária asi dva týždne po vyhrabaní a asi o 35 dní sa rodia malé svište. Samička je schopná páriť sa len 3 - 4 hodiny v roku a keď ju pri tom niekto vyruší, nemusí mať mláďatá vôbec.
Svište sa dorozumievajú aj chvostom. Keď ho vztýčia, upozorňujú na nebezpečenstvo, keď ním kývajú zo strany na stranu, tak sa zdravia a keď ním robia osmičky, znamená to, že sú vzrušené. Vtedy pracuje testosterón. Keď sú blízko seba, zdravia sa labkami, skočia na seba a ťapkajú sa akoby tancovali.
Ako dlho žijú svište?
Dožívajú sa až 18 rokov, ale viac ako polovicu svojho života prespia. Niekedy ich život predčasne ukončia predátori – líška, rys či orol, alebo pytliaci. Ľudia svišťov zabíjali kvôli kožušine ale hlavne kvôli masti. Verili, že má zázračné účinky. Svišť sa totiž živí prevažne vysokohorskými liečivými bylinami a ľudia verili, že sila prírody prešla z bylín do ich tuku. Na lieky nemali peniaze, boli drahé, preto chodili vykopávať svišťov. Vtedy to nebolo dáke pytliactvo, bola to chudoba. Nerobili to z roztopašnosti alebo pre zisk. Dnes je farmaceutický prie-mysel na vysokej úrovni, lieky sú dostupné, ale pytliakov je stále dosť. Mám plnú kanceláriu čakanov, pascí a oceľových slučiek, ktoré som našiel v horách. Pytliakov neodradí ani to, že spoločenská hodnota svišťa je až 100-tisíc korún a keby ich niekto chytil, môžu ísť aj do väzenia. Chytiť ich pri čine je však ťažké. To by musela byť veľká náhoda, aby sa profesionálnym strážcom TANAP-u pri bivakovaní vo svišťom biotope podaril takýto husársky kúsok, aký sa podaril „orliarom.“ Prichytili vykrádača hniezd pri čine a odvtedy je populácia orla skalného stabilizovaná. Vymyslíme nejaký trik, aby sme s pytliactvom urobili poriadky. Verím že raz príde na psa mráz.
Autor: BEA
