V starostovskom kresle „sedí“ starosta Valaskej Dubovej Jozef Fleis tretie volebné obdobie. Plánov je, podľa starostových slov, dosť, len chýba finančné vykrytie.
Dnes v obci žije 788 obyvateľov, na mnohé plány nestačia dotácie zo štátu. Treba hľadať sponzorov i cestičky, ako obec zveľaďovať. „Sme odkázaní robiť projekty,“ tvrdí J. Fleis, „ale trošku ma ubíja, že aj u nás sú spory občanov medzi sebou. Zvyčajne zaberajú veľa času a oberajú o energiu, ktorá sa dá účelnejšie využiť na rozvojový program obce.“ S čím všetkým sa teda v čase svojho starostovania musel starosta i obyvatelia obce popasovať?
Čo ste prvé museli riešiť ako starosta?
Havarijný stav mosta na prístupovej ceste od Ružomberka. Bol to starý klenbový most, ktorý nebol stavaný na záťaž. Z vlastných zdrojov sa nám ho nedalo opraviť, pretože na opravu bolo treba milión dveststotisíc korún. Predseda VUC Juraj Blanár pomohol zvolať rokovanie zainteresovaných strán a združenými prostriedkami sa podarilo nakumulovať peniaze. Most sme zrekonštruovali a obec jeho oprava stála len dvestoštyridsaťtisíc. V súčasnosti hľadáme spôsob, ako prefinancovať rekonštrukciu základnej školy. V obci máme málotriednu školu s materskou školou. Ťažko sa získavajú peniaze na málotriedky, pritom rekonštrukcia by mala stáť viac ako tri milióny korún. V rozpočte obce na ňu niet peňazí. Veď v rozpočte je štyri a pol milióna korún, pritom škola z neho každoročne zoberie takmer polovicu. Nemáme šancu na rekonštrukciu z vlastných zdrojov. Sme odkázaní na granty.
Pripravujete projekty, na ktoré by ste mohli čerpať financie z Európskej únie?
Áno. Chceli by sme spracovať projekt na rekonštrukciu kultúrneho domu. Treba ho zatepliť, vymeniť na ňom okná a urobiť novú strechu. V dezolátnom stave je aj povrch ciest v obci. Sú na nich veľké výtlky, ani asfaltový koberec nie je súvislý. Tretí projekt pripravujeme na dom smútku, ktorý nemá také parametre, ako by si vyžadovala doba. Pri plánovaní projektov však musíme rátať len s tým, na koľko si môžeme dovoliť finančnú spoluúčasť piatich percent. Hoci obec nemá zatiaľ kanalizáciu, projekt na ňu je v súčasnosti nereálny. Totiž od najbližšieho zberného miesta v Likavke sme asi šesť kilometrov, a to by boli veľké náklady. Vodárne nás zaradili do plánu výstavby na rok 2018. Z vlastných zdrojov kanalizáciu nespravíme, neprichádza do úvahy ani čistička u nás, to by boli príliš veľké náklady. Dotácie štátu teda nestačia na to, čo potrebujeme. Hľadáme sponzorov.
Pomáhajú poslanci pri realizácii plánov a tvorbe projektov?
Mrzí ma, že niektorí poslanci sa len viac-menej vezú. Mali by si uvedomiť, že aj oni sú volení zástupcovia občanov a mali by prejaviť viac aktivity. Nestačí len raz za čas prísť na obecné zastupiteľstvo. Podľa mňa by mali byť konštruktívnejší a akčnejší. Viac pomáha ženská časť poslaneckého zboru. Doteraz v ňom boli tri ženy, teraz len dve zo siedmich. Muži sú možno viac zaneprázdnení svojimi pracovnými povinnosťami.
Ako je to s mlaďou v obci?
Tretí rok máme v obci školu, ktorá je právnym subjektom. Veľký problém však vidím v tom, že mnoho rodičov si deti dáva do škôl v Likavke, Ružomberku či do Dolného Kubína. Do roku 2005 boli u nás len elokované triedy Základnej školy (ZŠ) v Likavke. V roku 2005 sme si zobrali ZŠ pod svoju gesciu, ale doteraz nevieme, či sme spravili správny krok. Škola totiž každý rok odčerpá z rozpočtu tristotisíc korún okrem toho, čo dostáva zo štátu. ZŠ je dosť energeticky náročná, pretože je v nej elektrické kúrenie. V rámci rekonštrukcie plánujeme prejsť aj v nej na iný zdroj vykurovania. Ak by sme však pred troma rokmi nezobrali školu pod svoje krídla, zrušili by ju. Obec, ktorá nemá školu, ťažko buduje rozvojový program a zároveň so stratou školy stráca možnosť kultúry. Veď napríklad každá slávnosť v obci bez detičiek by veľa strácala.
Aké sú v obci možnosti športového vyžitia?
Máme futbalové ihrisko. Vo futbale sa nám darilo – obec hrá 1. okresnú triedu. V poslednom čase, asi pol roka, ideme dole vodou. Na futbal chodím rád a bolí ma, že futbalistom to nejde. Možno aj preto, že sú pre nás v dosť vysokej triede a nie vždy máme dostatok vlastných hráčov. Nakupovaní hráči predražujú futbal, ale všetky obce, ktoré sa chcú udržať v súťaži, musia mať svojich legionárov. Plánujeme vybudovať aj multifunkčné ihrisko o veľkosti 20 na 40 metrov s tým, že na ňom bude priestor aj na ďalšie športy – volejbal, basketbal na umelom trávniku. Problémom sú nevysporiadané pozemky. Kedysi na mieste, kde bude multifunkčné ihrisko, boli takzvané raumické lúky. Mali veľa majiteľov a každých päť rokov sa na ne chodilo po batoh sena. U nás zatiaľ, žiaľ, neprebehla komasácia pozemkov a niekde je na dva, tri metre aj desať či viac vlastníkov. Nevyužitý je aj kultúrny dom, a preto v ňom chceme spraviť fitnes centrum.
Priestory obecného úradu zdobia obrazy zo starých čias. Kto je ich autorom?
Namaľoval ich vyše sedemdesiatročný obyvateľ Valaskej Dubovej Peter Duraj. Predlohou mu boli staré fotografie pozbierané od občanov. Urobili sme z nich totiž výstavu v kultúrnom dome, pretože sme chceli poznať, ako dedina vyzerala kedysi. Veď v roku 1933 obec vyhorela, ostalo len pár domov, takže sa nezachoval pôvodný ráz obce. Cez fotografie a iné dokumenty zdokumentovať minulosť obce. Potom som poprosil domáceho naturistu Petra Duraja o maľby. Fotografie totiž vyblednú, zničia sa, ale obrazy ostanú. Čierno-biele fotografie premaľoval a obrazy hrajú farbami. V obci je Durajových obrazov určite vyše stovky, v kultúrnom dome mal maliar výstavu. Jeho obrazy sú vraj aj za morom.
Autor: DAGMARA
