Pracovníčky knižnice G. F. Belopotockého v Liptovskom Mikuláši pripravili pre deti príťažlivý program na Noc s Andersenom.
Do mikulášskej knižnice sa začali schádzať malí čitatelia s netradičnou výbavou. Namiesto kníh si niesli karimatky, spacie vaky, vankúšiky a batôžky, z ktorých v noci povyťahovali svojich plyšových maznáčikov. Niektorí aj nádherné kostýmy, v ktorých sa premenili na postavičky z rozprávok. Tety knihovníčky porozprávali deťom čo-to o najväčšom svetovom rozprávkarovi H. Ch. Andersenovi (1805-1875), na počesť ktorého sa mimoriadna noc koná vždy v predvečer jeho narodenín (2.4.), ale aj o slovenskom zberateľovi ľudových rozprávok Pavlovi Dobšinskom, ktorého 180. výročie narodenia bolo v marci. Spolu s rodičmi a starými rodičmi si pozreli dramatizáciu rozprávky Soľ nad zlato v podaní členov divadelného krúžku zo ZŠ Janka Kráľa. Potom sa sprievodcovia pobrali domov, deti sa posilnili výdatnou večerou a začali pracovať na získaní Preukazu spáča, ktorý im mal zabezpečiť nocovanie v knižnici. Pri plnení rôznych úloh na 10 stanovištiach s názvami slovenských ľudových rozprávok preukázali nielen svoje vedomosti a dôvtip pri lúštení krížoviek, prešmyčiek a hádaniek, fyzickú zdatnosť a zručnosť pri skákaní vo vreci, prekážkovom behu s pingpongovou loptičkou, stavaní veže so zaviazanými očami alebo jednou rukou, ale aj statočnosť a nebojácnosť pri skúške odvahy, keď hľadali malé tajomstvá ukryté vo vajíčkach v úplnej tme v škatuliach plných rôznych chlpatých a klzkých príšeriek. Deti nesklamali a všetky do jedného si preukaz spáča vybojovali. Potom nasledovali ďalšie aktivity plné radosti. Deti našli aj kvetinovú Dobrú vílu, ktorá im mohla pomôcť, bola však bezmocná, uväznená Zlou vílou, ktorá sa zjavovala v podobe hrozivého hlasu a tajomnej čiernej ruky. A tak museli nájsť v pivnici plnej pavučín, desivých zvukov a hlasov tri čarovné kľúče. Sprevádzala ich i krásna Zlatá rozprávačka, a dokonca našli aj Harryho Pottera, ktorí im boli užitočnými pomocníkmi. Nakoniec odkliali pomocou ťažko vybojovaných kľúčov Dobrú vílu a poklad v podobe sladkej torty s chuťou zjedli.
Neskoro po polnoci sa deti ešte sústredili k počítačom, kde sa vďaka internetu spojili so svojimi rovesníkmi v iných knižniciach a podelili sa s nimi o svoje zážitky. Potom sa unavené uložili do spacákov a do ríše snov ich odprevadilo čítanie rozprávky Pavla Dobšinského.
Ráno deti, hoci sa im nechcelo rozlúčiť, odchádzali s rodičmi domov.
Autor: TM