Ťažkej garbiarskej profesii, ktorá bola v Liptovskom Mikuláši a jeho mestských častiach v minulosti rozšírená, sa vyučil aj Martin Križko. Narodil sa v Iľanove v apríli 1941 a celý život tam žije. Je jedným z najlepších slovenských drobnochovateľov králikov aj holubov.
Chovať ich začal ako dvanásťročný. Možno preto, lebo v dedine sa drobnochovateľstvu venovali v každom druhom dvore a po druhej svetovej vojne to bol hlavne samozásobovací zámer. Samozrejme, že v začiatkoch choval len bežné jatočné druhy. Až časom, koncom päťdesiatych rokov, sa mu darilo získať ušľachtilejšie plemená. Už vtedy začal uplatňovať karanténny systém: aby si nebodaj nenakazil svoje chovy. Robil to vtedy, keď kúpil jedince od iných chovateľov.
Návštevu svojej prvej výstavy absolvoval ešte pred základnou vojenskou službou. S priateľom, chovateľom Petrom Válkom z Palúdzky, sa v roku 1958 vybrali pozrieť si oblastnú výstavu králikov v Martine. Tam sa prvýkrát dostal do kontaktu s chovateľmi ušľachtilých plemien. Spolu s ďalšími dvadsiatimi chovateľmi potom založili v Iľanove v roku 1965 miestny odbor Slovenského zväzu chovateľov. Sústredili sa v ňom chovatelia holubov, králikov, vodnej a hrabavej hydiny.
V roku 1966 si pri novopostavenom rodinnom dome urobil trojpodlažnú králikáreň s viac ako dvadsiatimi kotercami a tromi výbehmi pre spoločne odstavené mláďatá. O rok neskôr pri králikárni pribudol priestranný a presvetlený holubník, kde našli dostatok miesta ušľachtilé plemená kingov bielych i kapratých.
Ako vyučený garbiar sa zameral najmä na chov králikov. Začínal so stredným plemenom novozélandských bielych, potom prešiel na viedenské biele modrooké a teraz sa zameriava výlučne na králiky veľké svetlé strieborné. Nemalú pozornosť venuje príprave mladých králikov na výstavy rôzného druhu. Už pred príchodom zimy poopravoval poškodené tabuľky skiel na predsieni králikárne a zateplil ju polystyrénovými platňami. Skontroloval a opravil vetracie šachty, lebo králik potrebuje dostatok čerstvého vzduchu. Nesmie však vzniknúť prievan, ktorý spolu s vlhkosťou a čpavkom zvieratkám veľmi škodí.
Ako väčšina úspešných chovateľov aj Martin Križko venuje veľkú starostlivosť celoročnej príprave krmiva pre králiky. Je to veľmi významný faktor a ozaj dôležitý činiteľ na dosiahnutie potrebnej kondície, neoceniteľný najmä v období expozícií. Kým krmivá začne podávať, najskôr ich prehodnotí, aby obsahovali bielkoviny, tuky, glycidy, vitamíny a veľmi dôležité minerálne látky. Pred účasťou na výstavách odporúča do krmiva zakomponovať v malých množstvách olejniny, ako napríklad ľanové semienka, slnečnicu, ale tiež nezaparenú zeleninu, najmä mrkvu. Sú zdrojom energie a blahodárne pôsobia na srsť králikov.
Z najvýznamnejších úspechov chovateľa treba spomenúť jeho víťaznú kolekciu za súrodencov králika veľkého svetlého strieborného na národnej výstave drobnochovateľov v Nitre v roku 1983. Rovnako získal prvé miesto za víťaznú kolekciu troch králikov na 1. celoštátnej prehliadke zvierat v Nitre, ktorá sa konala v roku 1987. V tom istom roku ho porota ocenila prvým miestom klubu chovateľov králika veľkého svetlého strieborného v Trebaticiach pri Piešťanoch. Je víťazom XVI. oblastnej výstavy zvierat Liptova v roku 2007, ktorá sa konala v Jamníku a držiteľom Zlatej plakety Slovenského zväzu chovateľov za zásluhy o rozvoj slovenského chovateľstva, ktorú dostal v júli 2006.
Šesťdesiatsedemročného Martina Križku sme počas našej návštevy našli, samozrejme, v králikárni. Zisťoval srsť jedincov rozfúkaním na rôznych miestach tela, najmä na chrbte a bokoch. Kožu po rozfúknutí nebolo vidno, srsť teda už dostatočne vyzrela. To je jeden zo znakov dobrej kondície, a tým aj určitej spokojnosti pred výstavnou sezónou 2008, ktorá je už tesne pred dverami.
