„Miešané nápoje vznikli v Amerike na kohútích zápasoch. Akej farby mal kohút chvost, takej farby pripravili nápoj. Majú byť predovšetkým osviežujúce, nie omamujúce,“ vysvetľovala Anna Žiklová študentom, kým sme čakali na Lenku Šunovú.
Lenka Šunová obsadila nedávno na medzinárodnej súťaži Mladý someliér v Piešťanoch tretie miesto. Veľa ľudí si myslí, že byť someliérom je výborné povolanie, lebo someliér nič iné nerobí, iba pije víno a ešte mu za to aj platia. Anna Žiklová nás však vyviedla z omylu. Na Združenej obchodnej a hotelovej škole v Liptovskom Mikuláši učí tech-niku obsluhy a stolovanie, sied-my rok vedie na škole aj someliérsky krúžok. „Someliér je odborník na posudzovanie a hodno-tenie kvality vína. Prvé, čo sa ma ľudia spýtajú, keď poviem, že som someliérka je, koľko už máte odpité. Ale someliérstvo nie je o pití vína. Ani na someliérskom krúžku ho študenti nepijú. Na posudzovanie vína máme vzorky, ktoré žiaci ovoniavajú. Pred súťažou a na súťažiach víno síce aj ochutnávajú, ale iba ho oliznú, aby vedeli, ako pôsobí na jazyku. Someliérstvo však nezahŕňa iba víno, ale aj kávu, čaj, pivo, ci- gary a rôzne destiláty. Someliér tiež odporúča vhodný pokrm k vínu a naopak. Je odborníkom v gastronómii, vie miešať nápoje, porozprávať o minerálnych vodách, prameňoch aj o pive, pretože za každým dobrým vínom na záver odporučí kvalitný druh piva. Môže dokonca oflambovať cigaru nejakou dobrou whisky. To však na našej škole neučíme. Študentov na someliérskom krúžku vedieme predovšetkým k tomu, aby verejnosť oboznamovali s kultúrou pitia,“ povedala Anna Žiklová. Podľa nej je someliérstvo povolanie budúcnosti. V mnohých renomovaných viachviezdičkových hoteloch a výberových reštaurá-ciách vo svete je someliér už samozrejmosťou. Jeho služby a rady si žiadajú hlavne fajnšmerki a solventí klienti. Aj do Liptova však chodia takí, ktorí sú ochotní za fľašu vína zaplatiť viac ako stotisíc korún. Údajne existuje v Liptove podnik, kde majú aj tristotisícové.
V someliérskom krúžku v ško-le je štrnásť dievčat a traja chlapci. Prevahu dievčat vysvetlila Anna Žiklová tým, že someliéri sa musia veľa učiť, veľa študovať, a to sa chlapcom veľmi nechce.
Medzitým dorazila Lenka Šunová a porozprávala nám niečo o súťaži aj o tom, prečo sa prihlásila na someliérsky krúžok. „Keď som bola prváčka, pani profesorka hovorila o tomto krúžku tak pekne, že som sa prihlásila. Prihlásilo sa ešte asi sedem spolužiakov, ale potom to vzdali. Asi sa im nepáčilo, že sa musia veľa učiť. Možno si mysleli, že budú iba piť,“ povedala s úsmevom sympatická študentka hotelovej akadémie a pokračovala. „Ja víno vôbec nepijem, venujem sa mu iba teoreticky. Ale čítam aj literatúru o čaji, o čokoláde, o koňaku o cigarách. Na súťažiach je totiž aj písomný test, v ktorom sú otázky aj z týchto oblastí. V ústnej časti sme mali za úlohu odporučiť víno k určitému jedlu a v praktickej časti sme mali rozoznať osem druhov vín na základe farby, chuti a vône. Z každého sme kvapku ochutnali a potom si vypláchli ústa minerálkou. Ale neuhádla som všetkých osem, iba päť,“ dodala skromne Lenka.
Jej spolužiačka Barbora Valentová sa tiež venuje someliérstvu. Nešpecializuje sa však na víno, ale na čaj. Na krajskom kole Stredoškolskej odbornej činnosti bola tretia. „Prečo som si vybrala čaj? Lebo má veľmi bohatú a zaujímavú históriu. Čajoví majstri v Číne a Japonsku mali veľmi významné postavenie. Keď sa napríklad schyľovalo k vojne, museli najskôr odniesť čajové náčinie, až potom sa mohli ukryť ženy a deti. Pri rokovaniach aj na znepriatelených územiach dokázali čajoví majstri navodiť mierovú atmosféru. Najväčší čajový majster bol dokonca váženejší ako cisár, čo ho napokon stálo život. Cisár na neho pravdepodobne žiarlil a prikázal mu spáchať rituálnu samovraždu sepuka,“ dozvedeli sme sa od Barbory.
Zaujímavú históriu má aj čokoláda, pivo či káva. Mimochodom, viete, ako sa volá ochutnávač kávy? Barista.
