Otrasné prípady krutého zaobchádzania so zvieratami, ktoré v súčasnosti zaplavujú médiá, podnietili vznik novely trestného zákona.
Ubiť psa kovovou tyčou, priviazať ho ku koľajniciam či zapáliť bezbrannú mačku v drevenej debne je najnovšou zábavou ľudí, ktorí zrejme nepoznajú slovo súcit. Je to len niekoľko prípadov z nepreberného množstva tých, ktoré otriasli Slovenskom.
Bezcitnosť niektorých tyranov nepozná hraníc, svoje besnenie si často dokonca nahrávajú a chvália sa ním na internete. Aj toto je jeden z dôvodov, prečo Ministerstvo spravodlivosti SR navrhlo v rámci novely trestného zákona sprísniť tresty pre páchateľov, ktorí týrajú zvieratá. „Čoraz častejšie sme svedkami krutého zaobchádzania so zvieratami. Takéto činy nemôžu ostať nepovšimnuté. Nesmieme tolerovať utýranie zvierat, preto po konzultácii s odborníkmi navrhujeme sprísnenie trestov,“ vysvetlil minister spravodlivosti Štefan Harabin.
MS SR v novele navrhuje zvýšenie hornej hranice základnej trestnej sadzby z jedného na dva roky. Podľa slov hovorcu Ministerstva spravodlivosti SR Michala Jurčiho takto môže byť postihnutý každý, kto krutým alebo surovým spôsobom vystaví zviera mimoriadnym fyzickým útrapám a bolesti, kto zviera týra alebo utýra a už skôr bol postihnutý či odsúdený za podobný druh konania. Spôsoby týrania zvierat vymenúva zákon o veterinárnej starostlivosti a trestné je nielen týranie zvierat chovaných ľuďmi, ale tiež tých, ktoré žijú voľne v prírode.
Rezort zároveň navrhuje zaviesť: „Trestnosť cvičenia alebo skúšania zvierat na iných zvieratách. Ide o postihy pre konanie, ktoré je známe najmä vďaka psím zápasom,“ vysvetlil M. Jurči. Podľa návrhu môže byť páchateľ pri takomto čine alebo týraní viacerých zvierat či týraní na verejnom mieste potrestaný až päťročným väzením.
Predseda kynologického klubu Bojnice Igor Letavay nevidí medzi cvičením psov na zápasy a iným týraním zvierat žiadny rozdiel: „Sadzby by preto mali byť rovnaké.“ Podľa I. Letavaya, milovníka a cvičiteľa psov, je cieľ výcviku u každého majiteľa iný, závisí od budúceho využitia zvieraťa. Výcvik by sa však v žiadnom prípade nemal uberať cestou bezdôvodnej agresie a nabádania psa k útoku na človeka či iné zviera. Zvýšenie trestných sadzieb privítal, lebo, ako tvrdí: „Je mi ťažko pozerať sa na zábery utýraných zvierat, ale pravdou ostáva, že za všetkým treba hľadať človeka.“