„Náš pán učiteľ má veľmi svojský a perfektný humor,“ prezradila kedysi o svojom učiteľovi Ivana Dikantová. „Každú situáciu dokáže odľahčiť.“
Ivana je jednou z veľkého množstva absolventov hudobného odboru Základnej umeleckej školy v Liptovskom Mikuláši, ktorých k hudbe s humorom a citom privádzal Bohumil Zábojník z Bobrovca. Päťdesiat rokov bola jeho svetom hudba, škola a žiaci. „Mám ich veľmi rád a beriem ich ako dospelých,“ usmial sa učiteľ, ktorý sa rozhodol pre oddych na dôchodku. Ako sa pozerá na uplynulých päťdesiat rokov?
Aká bola vaša, takmer celoživotná, hudobno-školská cesta?
- Po absolvovaní Vyššej hudobnej školy v Žiline som nastúpil do hudobnej školy v Martine. V Liptovskom Mikuláši som v roku 1960 začal vyučovať akordeón v kolektíve, ktorý už pracoval v škole od jej založenia (1951). Rád spomínam na vtedajšieho riaditeľa huslistu Ervína Smateka, klaviristky Jarmilu Jurášovú, Margitu Kyselyovú, Jelku Machovú a Margitu Mensatoriovú, či huslistov Annu Nuskovú a Štefana Juráša. Postupne prichádzali do školy ďalší učitelia a zanechali viac či menej hlboké stopy v spomienkach. Medzi inými prišli Otto Štiavnický, Mária Vodáková, Želmíra Cukerová, Margita Bradiaková a Jarmila Klimičková. Do roku 1966 som učil, v rokoch 1967 som bol riaditeľom školy. Vtedy som nemal toľko času pre svojich žiakov a dnes mi je to ľúto. Učenie je krajšia práca. Od roku 1990 znova vyučujem, tohto roku, po päťdesiatich rokoch, odchádzam zo školy.
Nebudú vám chýbať žiaci, atmosféra prípravy koncertov, absolventské koncerty?
- Áno, veľmi, ale rozhodol som sa odísť. Bez komentára.
Hudobný odbor ZUŠ-ky bol vašou srdcovkou, však?
- Žil som ním. V ňom vyučovalo aj najviac učiteľov. Zúčastňovali sme sa na mnohých súťažiach, z ktorých naši žiaci prinášali ocenenia. Učitelia sa každoročne stretávali na metodických dňoch podľa odborov a oddelení. Verejné koncerty, absolventské, interné a triedne besiedky sa každoročne konali pre rodičov i verejnosť mesta. Okrem sólistov sa na nich predstavovali komorné súbory. Nedá mi nespomenúť učiteľské koncerty pod názvom Sebe i vám ku Dňu učiteľov. Boli v meste obľúbené. Rovnako nás tešila aj televízna súťaž Rozlety, kde sme držali prsty nielen našim sólistkám Vierke Fajčíkovej a Daške Krivosudskej, ale aj súborom a žiackej dychovke z družobnej školy v Kroměříži.
Za obdobie päťdesiat rokov vďačne spomínam na učiteľov najmä hudobného odboru, ktorí si navzájom pomáhali a tešili sa z úspechov. Ochotne však vždy pomohli i administratívna pracovníčka Magda Galisová a klavirista – korepetítor Milan Ivan, ktorý mi osobne veľmi pomáhal. Má veľkú zásluhu na uskutočnení prekrásneho verejného koncertu Tóny pre vás.
Za päťdesiat rokov ste dôverne nazreli aj do ostatných odborov v škole.
- Samozrejme. Vo výtvarnom dlhé roky pracovali externí zamestnanci. Po zaistení interných učiteľov sa odboru začalo dariť. Zakúpil som grafický lis i vypaľovaciu pec. Záujem detí o štúdium bol veľký, prístup učiteľov k práci vynikajúci a výsledky nenechali na seba dlho čakať. Prichádzali ocenenia z domácich i medzinárodných súťaží, naši žiaci boli dobre pripravení na ďalšie štúdium výtvarnej výchovy.
Tanečný odbor založila Vlasta Bargelová. Odbor nebol náročný na materiálne vybavenie, ale dosahoval výborné výsledky na súťažiach, prezentoval školu a učitelia tohto odboru pripravovali i choreografiu na verejné koncerty i podujatia v meste. Som všetkým učiteľom odboru za vynikajúcu prácu hlboko vďačný a terajšiemu mladému kolektívu, pod vedením Eleny Štulrajterovej, prajem veľa síl a úspechov.
Literárno-dramatický odbor nemal vytvorené vhodné podmienky a divadelné krúžky v základných školách boli vždy jeho silnou konkurenciou. Za vedenia Kvety Staroňovej sa počet žiakov ustaľoval a odbor získaval dobré meno.
No neboli to len učitelia a žiaci, ktorí formovali priaznivé meno školy. Skvelá bola aj spolupráca s rodičmi, prevádzkovými pracovníkmi školy či školskými funkcionármi okresu.
Spomínali ste spoluprácu s družobnou školou v Kroměříži...
- Kedysi bola veľmi živá a spoločný učiteľský sláčikový koncert v Liptovskom Mikuláši mal veľký ohlas. Rád spomínam aj na prvé spoločné koncerty v Čechách, kde vystupovali komorné súbory, napríklad Jarka Vodáka či cimbalová muzika Mirka Ďuriaka. Je škoda, že v súčasnosti sa tieto priateľské vzťahy vytratili a ostali len krásne spomienky.
Z čoho ste mali ako učiteľ i riaditeľ školy najväčšiu radosť?
- Z toho, že sa škole darí. Materiálne i pracovné prostredie sa z roka na rok zlepšovalo. Veľmi bola rozšírená komorná hra žiakov i učiteľov. Pravidelne sme usporadúvali množstvo koncertov a práve tie som vždy považoval za veľmi dôležité. Vďaka nim sa mohli konfrontovať medzi sebou žiaci i súbory. Keďže sa moja práca v Základnej umeleckej škole v Liptovskom Mikuláši po päťdesiatich rokoch končí, želám škole, všetkým bývalým i súčasným žiakom, spolupracovníkom i rodičom plodné a spokojné dni.
Autor: DAGMARA