Naveky závažná Soni Barániovej s ilustráciou Igora Rumanského niesla od roku 2003 do sveta paberky spomienok rodákov zo Závažnej Poruby na velikána slovenskej poézie Milana Rúfusa.
Hovoria v nej rovesníci, spolužiaci, susedia, učitelia, umelci i autorka v jednoduchých a drobných reflexiách o básnikovi. Vysokoškolský učiteľ Vladimír Jambrich napríklad zaspomínal na noc v opustenej kolibe s chlapcami a mladým Rúfusom: „Milan bol plný poézie, ktorá sa ho zmocnila a preniesla ho aj na nás. Tak sme zaspávali.“ Poézia Milana Rúfusa sa preniesla určitým spôsobom na každého, kto po nej siahol. Aj spomienky rodákov, a preto sa Soňa Barániová rozhodla pripraviť Naveky závažnú v štyroch jazykoch.
Ako vznikla kniha drobných spomienok na Milana Rúfusa?
Pred piatimi rokmi som dva týždne ležala v nemocnici po úraze, potom som každý rok chodievala na infúzie. Považovala som to za stratený čas. Neskôr som prišla na to, že to môže byť veľmi užitočný čas, lebo to môže byť čas, keď ja mám plno času na to, keď inokedy nemám čas. Takže negatívna udalosť mala pozitívny dopad. Narodila sa knižôčka o Milanovi Rúfusovi. Roky som totiž zberala drobnôstky, čo ľudia povedali o básnikovi v Závažnej Porube. Snažila som sa o ňom zozberať veci, ktoré sa v obvyklej literatúre o autoroch nedočítate. Sú v nej spomienky od ľudí, ktorí s ním žili a vážili si ho. Knižku som vydala k básnikovej sedemdesiatpäťke vlastným nákladom a v podstate porozdávala. Mala veľmi dobrý ohlas, mnoho ľudí sa v nej našlo. Rovnako paberky môžu oživiť hodiny slovenského jazyka v školách.
Prečo ste sa rozhodili vydať ju viacjazyčne?
Pozitívny ohlas na knihu ma priviedol k myšlienke, že Slováci za hranicami a ich potomkovia by mohli dostať do rúk Naveky závažnú v reči, ktorej oni rozumejú. Takže syn Pavel, ktorý žije v poľskom Krakove, ju preložil do nemčiny, angličtiny a poľštiny. V súčasnosti robíme na jej grafickej úprave. Veľmi sa teším, že kniha do jesene vyjde aj v tejto podobe a považujem to za jeden z mojich životných úspechov. Ešte uvažujem aj o reedícii len slovenskej knihy.
Bude druhé vydanie obohatené o nejaké príbehy?
Nerozmýšľala som o tom. No ešte mnohé spomienky rodákov zo Závažnej Poruby na Rúfusa ostali nepublikované. Igor Rumanský, ktorý ilustroval obálku prvého vydania knihy, lebo on bol Rúfusov dvorný maliar, mi povedal, že bude ilustrovať aj knihu v štyroch jazykoch. Keďže ho už niet, mám dilemu. Neviem, či nechám prázdne okienko a napíšem, že tam mal byť Igor alebo či nájdem iný spôsob.
Stretávate sa s rodinou Milana Rúfusa?
My sa máme s Rufúsovcami radi. Keď k nim do Bratislavy prídem, vždy majstra rozosmejem a on sa mi pri odchode nezabudne opýtať: „Kedy zase prídeš?“ Vážim si, že môžem chodievať na návštevy k takému vzácnemu človeku, akým je Milan Rúfus.
Ktorá udalosť, týkajúca sa knihy, vám najviac utkvela v pamäti?
Ako Trenčanka som si zo začiatku ťažko zvykala na Liptov. Rúfusove básne som poznala už pred príchodom do Závažnej Poruby. Cítila som k majstrovi bázeň, oslovovali ma jeho verše. Pri jednej príležitosti mi Július Rybák povedal, že bývať v Závažnej Porube je jedinečná príležitosť pre človeka s literárnym vzdelaním. A bolo rozhodnuté.
