Pred salašom na Bereky vo Východnej stála v poslednú aprílovú sobotu dlhá kolóna traktorov a áut s vlečkami. Tlačili sa na nich ovce. Pozvážali ich na salaš z celej dediny.
Pred košiarom už čakal bača, valasi a urbárnici, lebo salaš patrí Spolchovu a urbáru. Každá ovca prešla kontrolou. „Choré a krívajúce neberieme,“ povedal salašník Adam Král, ktorý bude počas celej pastevnej sezóny dozerať na to, aby na salaši všetko klapalo. Jarka Jurčová najskôr skontrolovala, či sedia čísla. Všetky ovce majú totiž na ušiach vizitky s číslami a sú zaradené v centrálnej evidencii. Bača a valasi skúšali, či majú ovce dobré „struky“ a či doja. Mladé ovce, jarky, ktoré ešte nemajú mlieko, označili červeným sprejom. To preto, aby valasi pri dojení hneď videli, že je to jarka a nemusia ju dojiť. Dojné ovce sa volajú bahnice.
Ručne podoja rýchlejšie
„Ovečky bľačali, keď sa miešať mali,“ spieva sa v jednej pesničke. A bľačali poriadne. „Majú asi stres, lebo doteraz boli v staj-niach, zobrali ich od jahniat a prvýkrát sú v košiari. Ale o chvíľu ich to prejde. Veď kde by im bolo lepšie, ako tu? Horské a podhorské oblasti pod Kriváňom sú pre ovce ako stvorené. V minulosti sa pásli na holiach vo Vysokých a Nízkych Tatrách na pasienkoch, ktoré nám darovala ešte Mária Terézia,“ povedal predseda urbáru vo Východnej Pavol Vechter a porozprával o salaši na Bereky. „Sme výdojové hospodárstvo, mlieko dodávame do mliekarne v Liptovskom Mikuláši. Bača a valasi doja ovce ručne. Vo Východnej je ešte jeden salaš, družstevný, kde doja strojovo. Ale pri strojovom dojení je strata asi pätnásť percent. Raz sme si to stopli. Naraz začali dojiť na družstevnom salaši strojovo a na našom urbárskom ručne. Mali sme vtedy dobrých valachov a ovce podojili ručne rýchlejšie ako na strojoch. Aj mlieka nadojili viac. V súčas-nosti je veľký problém nájsť kvalifikovaných ľudí na salaš. Zišla by sa ovčiarska škola. Starí bačovia a valasi mali záujem o túto robotu, mali to vrodené, ale už vymierajú. A mladí akosi strácajú záujem,“ poznamenal Pavol Vechter. Baču vraj hľadali dlho s lampášom aj so sviečkou. Chceli totiž takého, ktorý nepije, lebo alkohol je pliagou aj na salašoch. Napokon ho našli na Orave. Volá sa Vlado Čakloš a povedal, že alkohol nepoužíva už šestnásť rokov. Aj traja valasi sú z Oravy, dvaja z Liptovskej Tepličky. Jedného sme zastihli, ako práve robil ovci pedikúru. Strihal jej paznechty, aby nekrívala.
Päťsto litrov mlieka denne
Valasi aj bača bývajú v marin-gotkách, ale v dedine je aj sociálny urbársky dom. Je v ňom byt pre baču, valasi sa tam môžu osprchovať. Do dediny budú chodiť každý deň zvážať mlieko v urbárskom peugeote. Nalejú ho do špeciálnej chladiarenskej nádrže a odtiaľ si ho berú do mliekarne. Pravidelne kontrolujú vzorky mlieka, preto musia dodržiavať prísne hygienické predpisy a čistotu.
Na salaši je spolu vyše 600 oviec, z toho asi 70 jariek. Keďže niektoré ovce mali rohy, mysleli sme si, že sú to barany. Ale neboli. „Sú aj rohaté ovce a niektoré barany zase nemusia mať rohy,“ poučil nás jeden gazda. „V dedine máme na urbáre ustajnených 18 plemenných baranov, ale pustíme ich k ovciam až v septembri,“ dodal Pavol Vechter.
Spočiatku budú ovce dojiť trikrát za deň, lebo v máji je najlepšia paša a nadoja najviac. V júni po Jáne budú dojiť iba dvakrát za deň. Jedna ovca nadojí denne asi liter, takže každý deň poputuje do mliekarne vyše 500 litrov mlieka. Gazdovia za to, že dajú ovce na salaš, neplatia nič, naopak, dostanú za každú ovcu za pastevnú sezónu 40 l mlieka. Pre zaujímavosť, na kilogram ovčieho syra treba asi 4,6 litra mlieka.
Stačí sa pozrieť na gazdu
Syr kedysi robili v drevenej kolibe, ktorá stojí vedľa maringotiek. Je v nej ohnisko, na ste- nách črpáky. Aj keď v kolibe dlho syr neodvárali, vôňa oštiep-kov v nej zostala. Pred kolibou sme stretli veterinára Jána Kšenzakoviča. „Ovce musia byť v stopercentom zdravotnom stave, inak nemôžu ísť na salaš. Ak je ovca dobrá kondične, je veľký predpoklad, že je aj v dob-rom zdravotnom stave. Niekedy sa stačí pozrieť na gazdu. Po viacročných skúsenostiach už vieme, od ktorého prídu dobré ovce a od ktorého slabšie,“ povedal veterinár a dodal: „Na salaš chodievam pravidelne na jar a na jeseň a medzitým podľa potreby, keď ma zavolajú. Teraz som ošetril ovce proti endoparazytom, čiže vnútorným červom. Musia byť aj bez vonkajších červov, ľudovo sa tomu hovorí svrab. Ale keďže pravidelne na jeseň ovce proti tomu ošetrujeme, vo Východnej som sa so svrabom už asi dvanásť rokov nestretol. Kontrolujeme aj mliečnu žľazu a či nie sú ovce mastitídne, čiže zakazené. Tie musia byť vyradené.“ Ján Kšenzakovič podotkol, že laboratórne vyšetrená musí byť na salaši aj pitná voda. Keďže vodovod tam nie je, pitnú vodu mali vo veľkej cisterne.
Ovčiarstvo sa zmáha
Kolóna áut sa skracovala a košiar sa zapĺňal ovcami. Keď doňho pustili poslednú, Pavol Vechter s uspokojením skonštatoval: „V poslednom období sa ovčiarstvo začalo vzmáhať. Pred pár rokmi sme mali na salaši asi štyristo oviec, teraz je ich vyše šesťsto. Je to aj vďaka dotáciám a eurofondom. Iba z predaja mlieka by sa salaš neuživil. A o vlne ani nehovorím. Kilogram vlny vykupovali za socializmu za 160 korún, teraz za desať. Nič na vlne nezarobíme, ešte doplácame, keď ich prídu strihať, asi osemtisíc korún. Štát nám dáva v súčasnosti na každú ovcu šesťsto korún, máme dotácie na pôdu a pomáha aj Európska únia. Samozrejme, musíme dodržiavať poľnohospodárske postupy smerujúce k ochrane prírody a životného prostredia. Každý deň napríklad prekladáme košiar. Je stanovená plocha, na 10 metrov štvorcových môže byť najviac päť, šesť oviec. Máme aj elektrickú ohradu, ktorá by mala zamedziť vlkom a medveďom vojsť do košiara. O to by sa mali starať aj tri čuvače.“
Predseda urbáru prezradil aj to, aké majú plány. „Kúpili sme traktor, balíkovač sena, vlečku a chceme postaviť garáže, kde umiestnime pozberovú techniku aj krmivo. Podali sme projekt v rámci rozvoja vidieka a čakáme, či ho schvália. Ale keby aj nie, postavíme si ich svojpomocne sami. Plánujeme postaviť aj novú kolibu. Doteraz sme mali určené plochy na košarovanie, tento rok zmluva končí a budeme hľadať nové miesto blízko vody,“ povedal Pavol Vechter. Spýtali sme sa ho, koľko si valasi a bača na salaši zarobia. „Valach zarobí v čistom asi dvadsaťtisíc korún, bača ešte viac. Nie sú platení paušálne, ale podľa toho, koľko mlieka nadoja. Majú stanovenú cenu za liter mlieka, dávame im len zálohu. Na konci sezóny vypočítame, koľko litrov nadojili a doplatíme zvyšok. Kto nadojil menej litrov, dostane menej korún.“
Ovce budú na salaši do konca októbra, do Mitra. Potom si gazdovia prídu po ne a prezimujú v stajniach.
Autor: BEA
