Premiér Robert Fico bol v Liptovskom Mikuláši na prvomájových oslavách a prišiel aj 10. mája na oslavy 160. výročia vyhlásenia Žiadostí slovenského národa.
LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pred Galériou P. M. Bohúňa vyhrával mestský dychový orchester, viali zástavy, prevažne so štátnym znakom, orlom a nápisom SNS. Okrem ľudí v oblekoch prišli aj členovia mnohých folklórnych skupín z Liptova v krojoch s obecnými erbami a zástavami. Slávnosť sa začala hymnou, ktorú zaspieval spevácky zbor Tatran a básňou, ktorú predniesol Jozef Šimonovič. Na tribúne, ktorú postavili pred evanjelickým kostolom, privítal mediálny poradca liptovskomikulášskeho primátora Fedor Mikovič premiéra Roberta Fica, podpredsedníčku Národnej rady SR Annu Belousovovú, podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja, predsedu Žilinského samosprávneho kraja Juraja Blanára, predsedu SNS Jána Slotu, biskupa Východného dištriktu Evanjelickej cirkvi augsburského vyznania Slavomíra Sabola, predsedu Matice slovenskej Jozefa Markuša a ostatných hostí.
Premiér sa obáva fideszovského Maďarska
Robert Fico v príhovore označil Liptovský Mikuláš za mesto pravdy, v ktorom sa dve storočia zápasilo o národnú slobodu. Vyzdvihol veľké trojhviezdie Štúr, Hurban a Hodža a ich čin – skoncipovanie Žiadostí slovenského národa. Zdôraznil, že 14 bodov Žiadostí obsahuje všetko podstatné pre slobodu Slovákov. Jeho príhovor občas prerušil potlesk a zvuk vrtuľníka, ktorý poletoval nad davom. Premiér položil aj rečnícku otázku, či sa k nášmu štátnemu jazyku a našej štátnej zástave správame s dostatočnou úctou. Pozastavil sa nad tým, prečo mladí ľudia nosia na tričkách americkú zástavu a nie našu. Poznamenal, že on nosí slovenskú a rád. „Obávam sa fideszovského Maďarska, Slováci musia byť pripravení na rôzne útoky,“ povedal okrem iného. Dotkol sa aj slobody tlače, ktorá bola jednou z požiadaviek Žiadostí. „V súčasnosti je samozrejmosťou, práve naopak, zdá sa, že dochádza až k zneužívaniu obsahu slobody tlače. Vidíme to pri rôznych útokoch proti predstaviteľom slovenského verejného života,“ povedal premiér. Na záver vyzval všetkých k zodpovedným skutkom pre Slovenskú republiku.
Aj dnes sú mlyny, ktoré sa pokúšajú zomlieť Slovákov
Jozef Markuš v piatich krátkych úvahách pripomenul, že po vyhlásení spravodlivých požiadaviek Slovákov a ich Žiadostí bol na Štúra, Hurbana a Hodžu vydaný zatykač. „Úsilie zomlieť Slovákov na prach bolo zrejmé a aj dnes sú mlyny a mlynky, ktoré sa pokúšajú zomlieť Slovákov. V Žiadostiach sú slová, ktoré by bolo hodné vytesať do skaly, ale aj do sŕdc a mozgov. Je dobré spomínať na národovcov, ale ešte lepšie nasledovať ich odvahu a skutky,“ povedal J. Markuš. Odcitoval zo Žiadostí vetu, v ktorej sa slovenský národ spomína ako „pranárod krajiny tejto.“
Poslanci by mali pracovať pre národ a slúžiť mu
Ján Slota pobavil oslovením „bratia Slovenky.“ Žiadosti označil za rodný list našej štátnosti a ocenil odvahu a priamočiarosť jeho tvorcov. Zdôraznil najmä štvrtý bol Žiadostí, ktorý je aktuálny pre poslancov – pracovať pre národ a slúžiť mu, aby hovorili a robili to, čo chce národ. Odcitoval zo Žiadostí: „Aby žiaden zradca slovenského národa medzi Slovákmi úradovať nemohol“, a podobne ako pre-miér, reagoval na médiá.
Juraj Blanár tiež vysoko ocenil prínos štúrovcov v boji za národnú slobodu a význam Žiadostí. V dave zašumelo, keď povedal, že ich sformulovali v Martine. Primátor Ján Blcháč zdôraznil, že Žiadosti sa stali prvým a základným národnorevolučným a demokratickým programom Slovákov a stáli na počiatku nášho snaženia o vlastnú demokratickú štátnosť. Po príhovoroch a piesni Aká si mi krásna položili vence k pamätným tabuliam na budove starej evanjelickej fary, v ktorej takmer tridsať rokov pôsobil M. M. Hodža a kde založili v roku 1844 spolok Tatrín. Potom sa vybral sprievod k pamätníku Žiadostí slovenského národa v Ondrašovej.
Pestrý sprievod od Tatrína k pamätníku v Ondrašovej
Cestu od Tatrína k Tranosciu lemovali mladíci v tričkách s logom SNS a zástavami. Jeden z nich prezradil, že sú z Bratislavy a objednali si ich. Pred sprievodom kráčal muž v tmavom obleku a tmavých okuliaroch s malým čiernym psíkom, ktorý mal na zelenom tričku nápis polícia. Dozvedeli sme sa, že sprevádza premiéra často a bradáč Sony je špecialista na vyhľadávanie výbušnín.
Na čele sprievodu išli mladí matičiari so zástavami a divadelní ochotníci v dobových kostýmoch a krojoch, ktorí popoludní zahrali v Dome kultúry divadelné predstavenie Piťo, hraj! (Viac o ňom v budúcom čísle – pozn. red.) Za nimi kráčal pre-miér s primátorom, županom a ďalší predstavitelia vlády, ŽSK, Liptovského Mikuláša, matičiari, krojovaní členovia folklór-nych súborov z Dúbravy, Liptovského Ondreja, Liptovských Revúc, Liptovských Sliačov, Smrečian, Važca a Východnej. Popoludní hrali a spievali na Námesti mieru.
K pamätníku Žiadostí, pri ktorom stála čestná stráž, položili delegácie vence. Počas slávnostného aktu kladenia vencov hrala bobrovecká dychovka. Žiadosti slovenského národa prečítal Jozef Šimonovič, po ňom Jozef Lukáč prečítal vyhlásenie účastníkov osláv. Na záver zaznela pri pamätníku pieseň Kto za pravdu horí v podaní spevokolu Tatran a modlitba z úst evanjelického biskupa Slavomíra Sabola.
Prvý politický a národný program Slovákov
Žiadosti slovenského národa skoncipovali na evanjelickej fare v Liptovskom Mikuláši 10. mája 1848 slovenskí národovci pod vedením Ľudovíta Štúra, J. M. Hurbana a M. M Hodžu. Stretnutie národovcov zvolal a inicioval Štefan Marko Daxner a Ján Francisci-Rimavský. Na druhý deň, 11. mája, Žiadosti prečítali na verejnom zhromaždení v bývalých kúpeľoch v Ondrašovej. Žiadosti boli prvým politickým, sociálnym a národným programom Slovákov a obsahovali 14 požiadaviek. K najdôležitejším patrilo zrušenie poddanstva, zrovnoprávnenie všetkých národov a národností vo vtedajšom Uhorsku, právo používať slovenskú reč v školách aj úradoch. Hlavnými organizátormi osláv 160. výročia Žiadostí slovenského národa bola Slovenská národná strana, Matica slovenská, Žilinský samosprávny kraj a mesto Liptovský Mikuláš.
