Trvalou úlohou Recyklačného fondu pre najbližšie roky je taká podpora osvety a zavádzania separovania komunálneho odpadu, aby do roku 2010 všetkých 2 924 slovenských miest a obcí separovalo zákonom predpísané druhy odpadu: papier, plasty, sklo a kovové obaly. Táto úloha sa však už netýka Ružomberka, ktorý patrí medzi 2 350 územných aglomerácií, v ktorých sa už aj v súčasnosti separovaný zber realizuje.
Okrem predpísaných druhov separovaných odpadov sa v Ružomberku samostatne zbierajú aj tzv. kombinované odpady a samozrejmosťou sú (ne)pravidelne akcie súvisiace napríklad so zberom niektorých druhov nebezpečného odpadu (lieky, automobilové batérie a podobne), pričom realizátorom týchto iniciatív nie sú vždy len Technické služby ako likvidátor komunálneho odpadu v meste, ale aj súkromní podnikatelia. S týmto snažením súvisí aj informácia, že sa pripravuje zmena legislatívy, ktorá by mala priniesť rozšírenie zákonných možností podpory z Recyklačného fondu na zhodnocovanie ďalších druhov odpadov. Týka sa to napríklad textílií, stavebných odpadov, rozpúšťadiel, riedidiel, hydraulických kvapalín a ďalších komodít. Ružomberok sa tejto iniciatíve nebráni, a ak bude novela zákona schválená, je pripravený postupne separovať ďalšie komodity.
Otázne však je, koľko občanov mesta je pripravených zapojiť sa do takejto iniciatívy. Začať by sme však mali inou otázkou: Koľko Ružomberčanov je v súčasnosti zapojených do separovaného zberu komunálnych odpadov? „Na túto otázku nie je možné seriózne odpovedať, pretože separovaný zber sa realizuje pre hromadnú bytovú zástavbu celoplošne. Avšak koľko domácností separovaný zber reálne robí? Napríklad vlani sa urobil rozbor piatich 1 100-litrových kontajnerov s komunálnym odpadom zo sídliska Klačno a piatich kontajnerov zo sídliska Baničné. A výsledok? Po dôslednom vyseparovaní sa skutočný komunálny odpad zmestil (pre jedno sídlisko) vždy do jedného kontajnera a zostatok tvorili časti odpadu, ktoré sa mohli (a mali!) separovať. K tomu azda netreba nič dodávať, a preto radšej poskytnem iné, revelantnejšie údaje - mesto má pre sídliská s panelovými domami vytvorený systém 150 zberných miest pre jednotlivé komodity (z toho päť komodít sa zhromažďuje asi na 50 zberných miestach a tri komodity na ostatných 100 miestach). Pre rodinné domy v Ružomberku a pre mestské časti je zavedený vrecový zber jednotlivých komodít,“ dozvedeli sme sa od Vladimíra Lajčiaka, zástupcu ružomberského primátora.
Recyklačný fond poskytuje mestám a obciam financie z dvoch zdrojov. Prvým sú príspevky za separovaný odpad, ktoré sú poskytované na základe žiadosti za každú vyseparovanú tonu odpadu, druhý zdroj tvoria financie v podobe dotácií na projekty zberu, triedenia a zhodnocovania odpadu. Sem patrí napr. projekt na nákup zberných nádob, zberných vozidiel, triediacich liniek. V tomto prípade môžu dostať mestá a obce až 95 % potrebných finančných prostriedkov (na rozdiel od podnikateľských subjektov, ktoré majú nárok iba do 30 % z celkových investícií). Recyklačný fond môže obciam a mestám podľa súčasnej legislatívy vyplatiť ročne príspevky maximálne do výšky 9 % z celkových vyzbieraných prostriedkov. Skutočná potreba a navrhované zvýšenie príspevkov by malo dosiahnuť až 20 % prostriedkov fondu.
Z pohľadu poznania týchto skutočností je namieste otázka: Na čo Ružomberok minul, samozrejme, okrem výdavkov spojených s bežnou prevádzkou separovaného zberu a zhromažďovania komunálneho odpadu, financie získané z Recyklačného fondu? „Určite nevymenujem všetky investičné a iné nákupy, ale... Finančné prostriedky z Recyklačného fondu boli použité na vybudovanie triediacej linky, ktorá je umiestnená na dvore ružomberských technických služieb. Technické služby tiež majú nákladné auto na odvoz separovaného odpadu. Spomenúť tiež treba, že sa kúpili aj tri lisovacie kontajnery, tri otvorené kontajnery či 414 kontajnerov s objemom 1 100 litrov určených pre zber jednotlivých separovaných komodít,“ povedal nám V. Lajčiak a dodal, že v pravidelných intervaloch je časť financií vyčlenená na propagáciu separovaného zberu odpadov.
Keďže Slovensko má nedostatok surovinových zdrojov, získať by ich mohlo práve zvýšením podielu separácie odpadov. A to z vlaňajších 134-tisíc ton ročne na milión ton vytriedeného a recyklovaného odpadu ročne v roku 2015. Okrem zvýšeného objemu potrebných surovín by dôslednejšia separácia odpadov priniesla aj zvýšenie zamestnanosti vytvorením dlhodobo udržateľných pracovných miest z dnešných 930 na približne 7 -tisíc do roku 2015. Už teraz sa s podporou fondu vytvorilo nové priemyselné odvetvie - recyklačný priemysel, ktorý by v roku 2015 mohol byť konkurenčný v rámci celej Európskej únie.
