Po odchode Wilsonovej a Palušnej je v hľadáčiku hlavne dirigentka a klasická pivotka.
V Európskom pohári FIBA postup do osemfinále a striebro v slovenskej extralige. Také je vysvedčenie basketbalistiek MBK Ružomberok v sezóne, ktorá sa skončila pred pár dňami.
„Už som to viackrát spomínal, ale nedá sa mi k tomu nevrátiť.“ Týmito slovami začal tréner Ružomberčaniek Stanislav Onuška svoj hodnotiaci pohľad na súťažný ročník 2007/2008. „Keď sme vlani v júni skladali družstvo, mnohí sa ma ako čerstvého trénera, ktorý na tri roky podpísal zmluvu, pýtali, na čo si trúfam. Hoci vtedy som mal isté len tri hráčky s extraligovými skúsenosťami – Kupčíkovú, Podešvovú a Palušnú a päť, šesť mládežníčok, bol som optimista. Moja odpoveď bola, že v lige chceme byť v prvej štvorke a prípadný postup do finále by bol už čerešničkou na torte. Čo sa týka Európskeho pohára, mojím prianím bolo docieliť nejaké víťazstvá. Dnes môžem povedať, že vo FIBA Cupe družstvo odohralo desať stretnutí, z toho sedem víťazných a dostalo sa medzi šestnásť najlepších. V domácej súťaži sme napokon pomerne suverénne skončili na 2. mieste, keď s favorizovaným KOSIT–om Košice sme v piatich zo siedmich stretnutí dosť dlho držali krok. Akurát v dvoch vzájomných dueloch sme herne zlyhali. Potom to ešte boli dve prehry v Nitre a jedna v Banskej Bystrici. Od začiatku sezóny sa naše mladé družstvo usadilo na druhej priečke a tú aj v play – off obhájilo. Veľmi dôležité bolo, že našej základnej päťke sa počas celej sezóny vyhýbali vážnejšie zranenia. Len mimochodom, najväčšie opory Wilsonová a Palušná nechýbali ani v jednom stretnutí. Celkove sme ich odohrali štyridsaťšesť. Pravidelne príležitosť dostávali aj mladé dievčatá, ešte iba juniorky. A to podľa sily súpera, vývoja zápasu a s celkovým zreteľom na danú situáciu. Dovolím si povedať, že máme za sebou vydarenú sezónu.“
Ružomberok do nového basketbalového roka vkročil až nečakane impozantne. V Európskom pohári sa blysol šnúrou siedmich víťazstiev za sebou a do vyraďovacej fázy išiel bez prehry, z prvého miesta v skupine. V extralige, až na jediné zaváhanie v Nitre (išlo o jednobodovú prehru 61:62), mal vlastne súpera iba v obhajcovi titulu. V januári na mladý tím doľahla určitá kríza. „FIBA Cup bol pre dievčatá obrovskou motiváciou,“ vraví S. Onuška. „S každým víťazstvom chuť hráčok rástla. Po vypadnutí z pohára prišiel útlm. Predovšetkým veľmi ťažké bolo hráčky ďalej motivovať. Viaceré stretnutia v domácej súťaži svojou úrovňou ďaleko zaostávali za pohárovými. Svoje urobil tiež nabitý program. Predovšetkým od začiatku februára zhruba do polovice marca naša výkonnosť išla dole. Mňa to osobne veľmi trápilo. Hľadali sme príčinu a napokon sme sa z tohto ťažkého obdobia dostali. Už v nadstavbovej časti forma družstva začala rásť a kulminovala práve v play – off.“
Z pätice Palušná, Podešvová, Kupčíková, Krumbergová a Wilsonová sa za rekordný čas stal dobre hrajúci orchester. Aj keď sem – tam i s výkyvmi, ktoré jednoducho k športu patria. V závere februára Ružomberok opustila Lotyšská reprezentantka Dita Krumbergová a z lotyšského ZBK Cesis, za ňu, na výmenu, prišla Američanka Ifeoma Okonkwová. Po tejto rošáde už základná päťka MBK stratila predchádzajúcu harmóniu. „Tento krok družstvo oslabil,“ tvrdí S. Onuška. „Krumbergová bola iný typ hráčky ako americká basketbalistka, ktorá prišla do družstva. Spočiatku som nevedel, kde Okonkwovú zradiť. Napokon som jej našiel miesto a v niektorých zápasoch mala sympatické záblesky. Bola snaživá, ale nešlo o žiadny typ európskej či svetovej hráčky. Na našich palubovkách porovnateľných Sloveniek behá niekoľko. My sme v tom čase práve pracovali na posilnení družstva, ktoré sa mohlo zrealizovať do 29. februára. Žiaľ, nestalo sa tak.“
Dva ružomberské piliere Wilsonová a Palušná v ružomberskom klube skončili. Spolu s nimi aj Okonkwová. Zatiaľ jedinou novou akvizíciou je 21–ročná krídelníčka Adriana Grešnerová z Cassovie Košice. „Wilsonovú a Palušnú bude veľmi ťažké nahradiť,“ zdôrazňuje tréner žien MBK. „Doba je ale taká, že hráčky odchádzajú za lepšími ekonomickými podmienkami. Pri debatách s prezidentom klubu a primátorom mesta Michalom Slašťanom a generálnym manažérom Ľudovítom Beťkom prizvukujem jedno. Potrebujme nájsť rovnako kvalitnú náhradu. Dve skúsené hráčky, dirigentku a pivotku, ktoré by mali byť, podobne ako Wilsonová a Palušná, ťahúňkami družstva. Bol by som totiž, aby sme v budúcej sezóne boli ešte dôstojnejším súperom Košíc a konečne ich aj porazili.“
Autor: SVR