Po boku liptovskomikulášskeho primátora Jána Blcháča sa už niekoľko týždňov objavuje nový muž. Volá sa Fedor Mikovič a je jeho mediálnym poradcom.
Publicista Fedor Mikovič sa narodil v Hnúšti 1. júna 1945. Chlapčenské roky prežil v Ružomberku, odkiaľ pochádzal jeho otec, rok detstva dokonca aj v Liptovskom Mikuláši a ďalší rok v Korytnici, kam sa jeho rodičia sťahovali za prácou. Maturoval už v matkinom Gemeri a od roku 1962 býval s rodičmi v Banskej Bystrici. Študoval prírodné vedy na Univerzite Mateja Bela a žurnalistiku na Univerzite Komenského. Nedávno sa s rodinou presťahoval na Sliač, kde si kúpil dávno vysnívaný domček. Mnohí ho poznajú z rozhlasu, kde viac ako štvrťstoročie pripravoval reláciu Rádiovíkend. Neskoršie bol šéfredaktorom a riaditeľom banskobystrického štúdia Slovenského rozhlasu, v rokoch 1999-2002 tlačovým tajomníkom ministra pôdohos– podárstva Pavla Koncoša, neskôr tlačovým tajomníkom generálneho riaditeľa š. p. Lesy SR Blažeja Možuchu a šéfredaktorom mesačníkov Lesník aj Les. Neskoršie z postu riaditeľa viedol bratislavské vydavateľstvo. Vo februári 2007 sa stal tlačovým tajomníkom primátora Banskej Bystrice Ivana Saktora. Vlani v októbri z tejto funkcie dobrovoľne odstúpil.
Fedor Mikovič je autorom takmer dvoch tisícok publicistických rozhlasových programov a bezmála pol tisícky umelecko-dokumentárnych pásiem, fíčrov, scénických folklórnych programov a literárnych kompozícií. Fedor Mikovič je členom Klubu spisovateľov literatúry faktu, je autorom, spoluautorom a editorom devätnástich knižných publikácií.
Napísal napríklad aj texty do obrazovej publikácie Vlada Bártu Slovenská republika, ktorú porota Slovenského literárneho fondu vyhodnotila v roku 1996 ako naj-krajšiu knihu Slovenska.
Boli ste tlačovým tajomníkom banskobystrického primátora Ivana Saktora. Dali ste mu výpoveď.
Prečo?
Keď som od Ivana Saktora v roku 2006 dostal ponuku pôsobiť ako mediálny manažér jeho volebného tímu, dal som výpoveď z postu riaditeľa bratislavského vydavateľstva PaRPRESS a rozhodol som sa po rokoch pôsobenia v Bratislave vrátiť domov, na stredné Slovensko. Po zvolení Ivana Saktora na post banskobystrického primátora som prijal ponuku viesť mediálny úsek na mestskom úrade, vykonávať funkciu tlačového tajomníka primátora a šéfredaktora mestských novín. Bol som rád, že môžem svojou prácou pomôcť mestu, v ktorom som prežil väčšinu svojho života, byť osožný jeho obyvateľom. Čoskoro som však zistil, že kroky bývalého, údajne sociálne orientovaného odborárskeho bossa majú ďaleko k sociálnemu charakteru a jeho rozhodnutia mestu skôr škodia ako prospievajú. Trestuhodný rozpredaj vzácneho mestského majetku, napríklad stredovekého meštianskeho domu číslo 14 v samom centre mesta s nevyčísliteľnou historickou hodnotou hlboko pod reálnu trhovú cenu, bol tou povestnou poslednou kvapkou v plnom pohári, po ktorej vlani v októbri nasledovalo moje skalopevné rozhodnutie podať výpoveď - ešte skôr, ako by sa moje meno nebodaj mohlo spájať s niektorými ďalšími podobnými aktivitami, ktoré sa rodia v pracovni Ivana Saktora. Ale často i mimo nej... Mediálne kryť a obhajovať činy, s ktorými z hĺbky duše nemôžem súhlasiť, lebo viem, že sú občanom škodlivé, možno dokonca i protiprávne, sa prieči môjmu profesionálnemu novinárskemu presvedčeniu a občianskym i ľudským zásadám. Nemám na to stavaný žalúdok, preto som to nechal na iných.
Odkedy ste oficiálne mediálnym poradcom mikulášskeho primátora a ako k tomu došlo?
Keď sa koncom marca v ktorýchsi celoslovenských novinách objavil článok o odchode Saktorových ľudí z mestského úradu a okrem mena prednostu sa tam objavilo i moje meno, oslovil ma šéf mikulášskej radnice Ján Blcháč s návrhom pomôcť vedeniu mesta v mediálnej oblasti.
Prečo ste sa rozhodli túto ponuku prijať?
Terajšieho mikulášskeho richtára Jána Blcháča poznám ešte z čias jeho pôsobenia na Ministerstve zahraničných vecí a potom na iných významných postoch v rezorte Ministerstva pôdohos– podárstva. Všade sa prejavil ako schopný manažér, muž na správnom mieste, človek čestný, zásadový, chlap s rovnou chrbticou a čistým svedomím. Takému človeku sa pomoc neodmieta.
Akú máte pracovnú zmluvu? Čo je vašou hlavnou úlohou ako mediálneho poradcu?
Transfer informácií z mestského úradu a od primátora mesta k občanom, médiám a ku konkrétnym redakčným tvorcom, teda mojou ambíciou je sprostredkúvať kontakt úradu a primátora s verejnosťou, poskytovať jej solídny a objektívny mediálny servis.
Aký je rozdiel medzi mediálnym poradcom primátora a jeho hovorcom?
Ak si prácu vykonáva svedomito, profesionálne a s plným nasadením, v podstate nemusí byť nijaký.
Je práca mediálneho poradcu primátora vaším hlavným povolaním? Čo okrem toho ešte robíte?
Okrem iného pracujem na tvorbe knižnej publikácie s lesníckou tematikou, tvorím scenáre rôznych spoločensko-kultúrnych a folklórnych programov, ktoré zároveň aj konferujem, ako redaktor a režisér pracujem pre jednu súkromnú televíznu agentúru. Popri tom rekonštruujeme domček a záhradu na Sliači a keď mi to dovolia tieto povinnosti, rád by som sa konečne pustil do finálnej fázy tvorby svojej knihy, na ktorej po troche pracujem už vari viac ako tri desaťročia a ktorej rukopis som pôvodne ponúkol liptovskomikulášskemu Tranosciu.
Autor: BEA