Videli ste už bieleho chrústa alebo cikádu, ktorej hlava pripomína krokodíla?
Nielen ich, ale aj veľa nádher- ných vypreparovaných exotických motýľov, pavúkov, chro-bákov, kôrovcov, ale aj živého hada, zákernicu či gekončíka môžete obdivovať na výstave Amazónia versus svet živočíchov. V Slo-venskom múzeu ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši sme sa po vernisáži porozprávali s jej autorom Vladimírom Rakšánim. Prezradil, že v najväčšom tropickom pralese na svete, v Amazó-nii, síce nebol, ale viackrát navštívil Indonéziiu a Malajziu. Nachytal tam veľa bezstavovcov, aj ich sám vypreparoval. Živočíchy z Amazónie, Afriky a iných končín sveta, v ktorých nebol, získal väčšinou výmenou od iných zberateľov. Živé si požičal od kamarátov, chovateľov.
Chováte aj vy doma nejaký hmyz?
Áno. Pakobylky, strašilky, rôzne druhy švábov, pavúkovce. Momentálne mám doma asi sedem pavúkov, ale mal som aj tridsať. Domácim miláčikom je pavúčica Zuza. Je to pavúk vtáčkár a meria asi desať centimetrov. Má už osemnásť rokov a pôvodne bola dovezená z Argentíny ako mladučká, možno po druhom zvleku. Doma je živá a na výstave je jeden z jej zvlekov. Je tu veľa zvlekov pavúkov, ktoré žijú dodnes.
Pavúky zvliekajú kožu ako hady?
Nielen pavúky. Hmyz, ktorý sa vyvíja nedokonalou premenou, sa zvlieka. Pavúkovce, bzdochy, ploštice, strašilky, pakobylky a ďalšie druhy. Keď sa vyliahnu z vajíčka, vyzerajú ako dospelé. Keď trochu narastú, zvlečú sa, znova narastú a znova sa zvlečú. Zvliekajú sa až do dospelosti. Pri dokonalej premene, napríklad motýľoch a chrobá- koch, je to inak. Z vajíčka vyjde larva alebo húsenica, ktorá sa vôbec nepodobá na motýľa alebo chrobáka. Až po vykuklení je z nej motýľ alebo chrobák.
Vo vitríne je pod zvlekom pavúčice Zuzy čierna vdova. Malý pavúčik, ale jeho uštipnutie je smrteľné. Máte doma aj ju?
Nie. Žije hlavne v severnej Afrike, ale aj na Sicílii. Je pravda, že čierna vdova je najnebezpečnejší pavúk pre človeka, ale ani jeden pavúk na človeka neútočí. Čiernu vdovu môžete nechať prechádzať po ruke, neublíži vám, ani škorpión. Útočí iba vtedy, keď cíti nebezpečenstvo. Vtedy sa bráni tak, že bodne. Pri lovení koristi vstrekne do jej tela jed, ktorý rozloží vnútornosti a čierna vdova ho potom vysaje.
Ako zvleky preparujete? Čo dávate dovnútra?
- Je to zložité. Do tela dávam väčšinou vatu a zadoček sa robí samostatne, lebo býva potrhaný.
Ako dlho sa venujete tomuto koníčku a čo na to hovorí vaša manželka?
Od detstva ma zaujímali chrobáky, motýle, pavúky a všelijaký hmyz, ale intenzívne sa tomu venujem 36 rokov, odkedy som sa oženil. Zo začiatku to bolo trošku problematické, manželka nebola nadšená, ale dnes mi sama kúpi na Vianoce chrobáka. Raz mi ušli doma v byte šváby. Čo som pochytal, to som pochytal, ale nevedel som presne, koľko ich mám. Jedno obdobie som spával v obývačke. Keď raz manželka dávala dolu plachtu, uvidela pod ňou asi 12 centimetrového švábiska. Spávali sme spolu, ani som o to nevedel. Zrejme to bola švábica a bolo jej pri mne dobre (smiech).
Keď ste v Indonézii a Malajzii behali po džungli a chytali motýle, chrobáky a iný hmyz, neuštiplo vás niečo?
Jedna osa ma ďobla do malíčka, taká trblietavá ako metalíza. Nevenoval som tomu pozornosť, ale ráno som mal prst opuchnutý ako tri. Pomohla mi slovenská domáca slivovica. Potrel som si ňou malíček, hodil trochu do seba a večer bol malíček normálny.
Ktorý exponát na výstave si najviac ceníte?
Mojou srdcovou záležitosťou sú chrobáky. Raritou na výstave je biely chrúst, lebo 80 percent chrobákov je čiernych, 15 percent rôznych farieb. Bieleho chrústa som chytil priamo v Indonézii, aj chrobáka nosorožteka. Z našich chrobákov je vzácny fúzač zimolezový. Je to slovenský endemit, pozostatok doby ľadovej. Žije vo vysokohorských, chladných lokalitách, vylieza len na pár dní. Vývoj je dlhý, larva žije dva roky, dospelý chrobák ani nie týždeň.
Na výstave sú aj kôrovce, napríklad homár. Toho ste tiež vylovili sám?
Nie. Toho som kúpil pred niekoľkými rokmi v Liptovskom Mikuláši v jednej predajni, kde predávali rôzne mrazené morské živočíchy. Bol po záruke a stál asi sto korún. Doma som ho vypreparoval a teraz je na výstave. Doma mám vypreparovaného aj veľkého asi 75 cm homára. Bol celý rozbitý, zničený, ale poskladal som ho a vyzerá ako živý.
Preparovali ste aj modlivky?
Áno. Z tela jednej indonézskej modlivky som vytiahol dvoch strunovcov. Je zaujímavé, že strunovce žijú aj v telách našich svrčkov. Nechápal som, ako sa tam môžu zmestiť. Strunovce sú živočíchy, ktoré parazitujú celý život v cudzom tele. Keď dospejú v svrčkovi, musia sa rozmnožiť do vody. Ľudia ich volajú živé vlasy. Nikto však nedokáže vysvetliť, ako strunovec donúti svrčka, aby išiel do vody. Svrček sa totiž vody bojí. Ale ten, ktorý má strunovca, do nej skočí.
Akého chrobáka túžite mať vo svojej zbierke?
Chcel by som ísť na ostrov Fidži, kde kedysi žili chrobáky pomenované podľa českého bádateľa heyrovského. Hovorí sa, že už tam nežijú, lebo domorodci ich zjedli. Rád by som to išiel preskúmať, či tam predsa len ešte nejakí nezostali a chcel by som aspoň jedného nájsť.
