„Sme rodinnou kapelou. Prvé husle hrá vnuk Martin Socháň z Veternej Poruby, druhé syn Dušan Červeň a harmonikár Pavel Mudroň je zo Smrečian. Ja som rodák zo Žiaru, ale priženil som sa do Vitálišoviec,“ prezradil Jozef Červeň, alias ujček Jozef z Majera.
Oficiálny názov ľudovej kapely je Vitáli Virtúzi z Vitálišoviec, ale Jozef Červeň pridal aj zmodernizovaný vvv.udenáč.sk. „V tejto zostave hrávame piaty rok a snažíme sa dodržiavať ľudové tradície. Nielenže sa obliekame do krojov, ale aj repertoár zachovávame ľudový. Samozrejme, hrávame piesne z nášho regiónu, ale pretože sa stretávame s ľuďmi z celého Slovenska, zabrúsime pesničkami aj do iných krajov. Ak sú našimi priaznivcami ľudia z Čiech, dáme zo dve „kolečka“ českých a moravských pesničiek, samozrejme, ľudových.“
My sme ľudovú kapelu zastihli hrať na Deň matiek vo Veternej Porube a po informácii o nej sme šli za najstarším jej členom a majiteľom prekrásne maľovanej basy Jozefom Červeňom. Je on šéfom štyroch vitálnych virtúzov? „Nie,“ zasmial sa, „šéfuje ten, kto zoženie kšeft.“ A vážnejšie dodal, že sa v kapele navzájom rešpektujú, prijímajú nápady každého z nich a on, ako dobrý starý otec sa pochválil vnukom Martinom. „Študuje v Žiline na konzervatóriu hru na husle a harmoniku. Tohto roku bude maturovať a hudbe sa chce venovať aj na vysokej škole.“
Ako pozerajú na hudobnú záľubu ženatých virtúzov ich polovičky? „No, premenlivo. Raz áno, inokedy nie, veď ktorá žena ostáva rada sama doma? Žiadna. Ale nejako to ide,“ zahral do autu odpoveď J. Červeň. „Ja som nie dlho pri muzike. Intenzívne chodievam hrávať asi dvadsať rokov. Ale doma som si hrával sám od mladosti na harmonike. Som samouk, poznám však noty, pretože som určitý čas hrával v dychovke.“
Maľovaná basa (na fotografii), na ktorej hráva Jozef Červeň, bude mať v roku 2013, podľa jeho slov, sto rokov. Vraj to vyčítali z dosky na base pri jej generálke pred osemnástimi rokmi. „Basa je z Vitálišoviec. Kedysi tam bola hudobná skupina samoukov – starších pánov Kubovčíkovcov v Kubovčíkovie mlyne,“ začal o base jej terajší majiteľ. „Niektorých som osobne spoznal, keď som sa pred štyridsiatimi štyrmi rokmi nasťahoval do Vitáličoviec. Keď boli starí a prestali hrať, odkúpil som od nich basu. Nemal som s jej kúpou veľké problémy, pretože majiteľ vedel, že budem na nej hrať. Veď aj s nimi som si zahral na harmonike. Verili mi a predali mi ju. Opatrujem ju, merkujem na ňu. Na fašiangy nosím violončelo. Basa by bola príliš ťažká, nebolo by ľahké nosiť ju tri až päť hodín po dedine. To by som nevládal.“ Koľko váži basa? „Pravdupovediac som ju ani nevážil, ale určite má okolo desať kilogramov a viac.“
Vitáli Virtúzi z Vitálišoviec zaujali mamky z Poruby a nejedna z nich by si priala to, čo Zuzka Komendáková, mama sedemročného syna: „Aj nášho vezmete, keď trošku podrastie?“ Zdá sa, že o nasledovníkov nebudú mať ľudoví umelci núdzu.
