„Bolo to také mini sústredenie s mexickou reprezentáciou,“ uviedla na margo uplynulého týždňa v stolnotenisovej herni ŠKST Ružomberok na Žilinskej ceste Alena Kánová, paralympijská víťazka spred ôsmich rokov zo Sydney. „Mexičania takto využili čas medzi turnajom v Poľsku a našim Slovak Open v Piešťanoch. Išlo o dve vozíčkarky a jedného vozíčkara. Spoločnosť nám tiež robil srbský reprezentant Iľja Ďurašovič. Nie je to obyčajná persóna medzi nami, telesne postihnutými. Od roku 1984 vynechal iba jedny paralympijské hry. Ja som sa s Iľjom prvý raz stretla v deväťdesiatom piatom v Košiciach. Spolu sme vtedy nastúpili v mixe a vyhrali sme. Pre mňa to boli vlastne začiatky s vážnym stolným tenisom.“ Fantastickému optimistovi I. Ďurašovičovi je Ružomberok veľmi blízky. Rád sem chodí, má tu kopec priateľov, medzi ktorými sa cíti ako doma. Tentoraz hlavným hostiteľom nemohol byť prezident ŠKST Ružomberok Marián Bystričan, pretože si ako rozhodca plnil svoje povinnosti na svetovej veteraniáde v Brazílii. Jeho najbližší spolupracovníci ho ale veľmi zodpovedne zastúpili.
Ala, takto familiárne doktorku práv, Alenu Kánovú, volajú tí najbližší, má momentálne za sebou štarty na dvoch medzinárodných „podnikoch“. „Išlo o dôležité bodovačky so zreteľom na posuny vo svetovom rebríčku,“ vysvetľuje členka ŠKST Ružomberok. „V rakúskom Steinbrunne som vyhrala dvojhru i súťaž družstiev s Nitrančankou Andreou Fialovou a v súťaži open to bolo druhé miesto. V Slovinsku, v meste Laško, som vo svojej kategórii bola druhá a v družstvách štvrtá.“
Od zajtra už Kánová štartuje na prestížnom medzinárodnom turnaji Slovak Open v Piešťanoch. A čo skvelú ružomberskú vozíčkarku čaká potom? „Turnaj v Rumunsku a vzápätí nový projekt, Československá liga. Pôjde o dva kolá, prvé sa uskutoční v Otrokoviciach a druhé v Ružomberku. Ide, svojim spôsobom, o skúšku. V nej si zmerajú sily najlepší českí a naši stolní tenisti.“
Samozrejme, v centre vašej pozornosti sú paralympijské hry v Pekingu. Ale predsa. Naplánovali ste si na leto aj nejakú dovolenku?
„Juj, to je dobrá otázka (smiech). To by ste sa mali spýtať môjho zamestnávateľa. Nemôžem povedať, že by mi nevychádzal v ústrety, naopak. Za čo som mu aj vďačná. Lenže všetky moje stolnotenisové aktivity idú na úkor riadnej dovolenky. Takže neviem, či ešte bude aj nejaký priestor na skutočnú dovolenku. Rada by som si trochu oddýchla a potom sa už naplno pripravovala na Peking. Čím ďalej je to v našej brandži náročnejšie. Do popredia sa tlačí obrovská Čína. Navyše, už aj paralympijský šport dostáva vo viacerých krajinách profesionálny rozmer. Veru, hlavne vďaka Ázii sa objavujú nové a nové hráčky. Vysokotrénované.“
Autor: SVR