Eroticky jemný nádych, mládeži do pätnásť rokov neprístupné, počiatočná tréma, ale aj radosť, smiech a zábava. Kde? Tam, kde žijú bosorky v podaní dovalovského divadelného súboru Atak9 na premiére v Liptovskom Hrádku.
Takmer všetci herci sú amatéri. Pri nácviku divadelných hier sa schádzajú najmä preto, že im je spolu dobre. Podľa slov vedúcej súboru Atak9 a režisérky Libuše Števčekovej hrajú pre radosť a oddych.
Prečo ste si vybrali hru Mikulášana Petra Vrlíka?
Je pravda, že hru sme vybrali podľa autora. Máme dobré skúsenosti s Petrom Vrlíkom, už jeho prvú hru sme hrali predvlani na Vianoce v Dovalove. Peter Vrlík je naším prispievateľom a priateľom. Rozhodli sme sa teda, že budeme pokračovať v nácviku jeho hier. Veď bosorky sú na ľudovú nôtu, veselé a my radi hrávame takéto hry.
Nebol problém s rozdelením postáv?
Dali sa rozdeliť. Máme síce problém s tým, že v súbore sú mladí ľudia, a tak obsadiť postavy starých ľudí je problém. Ale, myslím si, že v hre Tam, kde žijú bosorky to až tak neprekážalo. Trošku sa zamaskovali a hrali s takou radosťou, že radosť, myslím, bolo vidno. Spočiatku síce mali trému, občas im vypadol text, ale potom sa chytili a hrali naplno. Po premiére v Liptovskom Hrádku chceme s hrou navštíviť okolité dediny a nehrali sme ešte ani doma v Dovalove.
Hrávate v tomto zložení?
V bosorkách sme hrali všetci zo súboru. Niekedy sa stane, že niekto sa na postavu necíti a nehrá. Napríklad stalo sa to aj v rozprávke Kamarát, ktorá mala premiéru vlani na Vianoce. Ale väčšinou hľadám hry, kde je veľa postáv, aby každý mal svoju takmer šitú na mieru. Potom je zase problém, že nemá kto šepkať, robiť zvuk, svetlo, no hrať chcú. Cvičíme len raz do týždňa, pretože členmi súboru je mládež od pätnásť do dvadsaťštyri rokov. Vysokoškoláci, stredoškoláci, pracujúci. Nedá sa cvičiť, kedy chceme, ale keď máme všetci čas.
Ako dlho pôsobíte v tomto zložení?
Každý rok trochu zmena, ale vždy nás je osemnásť, devätnásť. Niekto odchádza od nás na jednu sezónu, iní na dlhšie, ale skalní herci - amatéri ostávajú. Pri premiére hry Tam, kde žijú bosorky nám napríklad nemohol prísť predstaviteľ jednej z hlavných postáv, a tak opitého muža hral Kristián Ondík. Zo dňa na deň sa naučil texty, absolvoval tri skúšky a chalan stál na javisku na premiére prvýkrát. Šikovný. Som rada, že postavu zahral.
Prečo sa venujete amatérskemu divadlu. Netrpí touto záľubou vaša rodina?
- Divadlo ma napĺňa, odreagujem sa pri tejto záľube. Venujem sa aj malým i väčším deťom. Je to iná práca, pri ktorej ja musím vynaložiť viac energie. V súbore Atak9 je to, inak, dobre. Stretávania, spoločné nácviky i predstavenia ma napĺňajú, dávajú my silu. A rodina? V bosorkách hrali aj moje dve dcéry Libuša a Kristína. Manžel si už zvykol. My sme doma šili aj oblečenie pre hercov do bosoriek. Chceli sme, aby sa postavy podobali čo najviac na dedinské ženičky z minulosti. Pri šití pomáhala aj jedna z herečiek, Mirka Bendíková, ale naša rodina žije divadlom od rána do večera.
V hre Petra Vrlíka Tam, kde žijú bosorky hrajú Barbora Hodorová, Libuša Števčeková, Kristína Števčeková, Kristián Ondík, Simona Husová, Michal Tomasy, Mateja Ištokovičová, Pavol Uhrín, Miroslava Bendíková, Monika Jurščáková, Martina Kunová, Slavomíra Herichová, Eva Cibulová, Lenka Cibulová a Kristína Kučerová. Zvuk Milan Blahút, svetlo Roman Jurščák.
Autor: DAGMARA
