Do 1. ročníka súťaže Kniha Liptova bolo nominova-ných tridsaťšesť kníh, ktorých autori sú Liptáci alebo majú blízko k Liptovu, či kniha hovorí o Liptove alebo jej dej sa v Liptove odohráva. Súťaž vyhlásila mikulášska Knižnica G. F. Belopotockého.
Víťazi Liptova
Knihy hodnotili čitatelia i odborná porota. Hlasovalo dvestodeväťdesiatdva čitateľov a stodesať hlasov dali knihe Nad Iľanovom vyšla dúha od Michala Gejdoša staršieho. Na ďalších miestach sa umiesatnili Stanislav Žiška Hybe v letokruhoch mestečka, Pavol Brodňanský Moja cesta, Milan Rúfus Vernosť a Helena Boková Len hory neskamú.
Odborná porota sa rozhodla titul Kniha Liptova udeliť trom dielam, a to Jan Hála Pod Tatrami, Ladislav Kováč Prírodopis komunizmu a Anna Ondrejková Havrania, snová.
Deväť týždňov v pivnici
Autora víťaznej knihy Michala Gejdoša na vyhlasovanie výsledkov sprevádzala manželka Agáta. Hneď po vyhlásení prezradila na svojho manžela, že má už pripravené ďalšie diela. Knihu príbehov z Afriky, divadelnú hru o bezdomovcoch a v súčasnosti sa rodí kniha Bieda šitá sladkou niťou. „Je to moje prvé dielo, ktorému som našiel meno skôr, ako je dopísaná. Mám z nej len šesťdesiat strán," doplnil M. Gejdoš. Prečo svoju prvotinu, ktorú vydal vo vlastnom náklade, venoval Iľanovu? „Iľanovo bolo za druhej svetovej vojny obcou, ktorá síce nebola zničená, ale najviac trpela. Veď ľudia žili deväť týždňov v pivniciach. Mne išlo vtedy na desiaty rok. Kniha hovorí o vojnových útrapách, o ktorých by mala vedieť najmä dnešná mládež. Je v nej utrpenie od čias partizánov, cez mučenie, potom obec vyhorela. Historické údaje som vytiahnol z kroniky, aby neboli dve pravdy. Knihu som ladil tak, že je v nej zachytené povstalecké, predfrontové i frontové obdobie, potom tri príbehy z evakuácie. Moja rodina bola roztrhnutá na troje a nevedeli sme jeden o druhom. Pokračuje doba povojnová, doba nádeje a povojnové príbehy súvisiace s vojnou. Napríklad, ako sme hádzali granáty alebo ako sme starej mame do pece nakládli sto nábojov, ktoré sa dávali do ťažkého guľometu. To bol rachot! Našťastie, nedali sme jej do sporáka granáty," zasmial sa M. Gejdoš.
Mama rozprávkarka
Michal Gejdoš pochádza z mnohodetnej rodiny. Zhodnotil, že síce neboli bohatou rodinou, ale rodičia desať detí vychovali vzorne. Prečo začal písať? „Odmalička som bol duša – rojko. Vedel som sa zadívať na každý kvet. Keď som bol na učňom, tajne som si nosil skicár. Chlapci chodievali na pivo, ja som šiel do krovia, medzi lopúchy a kreslil som. Ako malému chlapcovi sa mi páčilo aj červené i zelené sklíčko, mal som svoje krásne poklady. Mama, jednoduchá, ale inteligentná žena bola veľkou rozprávkarkou. Chodievala na páračky a vedela veľa príbehov, často nám ich rozprávala. Vychovávala nás takmer sama. Otec bol murár, na jar šiel na múračku, vrátil sa pred Vianocami. Tak sme sa aj my stretli. Ja som sa narodil v septembri, otec ma videl len pred Vianocami," zaspomínal na detstvo i zdroje literárnej tvorby Michal Gejdoš.
