Sedeli pri stolíku v tichom rozhovore. Televízor bol len zvukovou kulisou. To, že sme vošli do izby, zaregistrovali hneď. Kto? Storočná Elena Kasanická a jej takmer deväťdesiatročná svatka Anna Matejková. Bývajú spolu v Jalovci neďaleko Liptovského Mikuláša.
Obe starenky pozorne počúvali, čo rozprávala dcéra i nevesta v jednej osobe Ida Matejková. Svokra Anna Matejková ju ticho počúvala, mamka Elena Kasanická nespustila z Idy oči a ak pokladala za vhodné, opravovala alebo dopĺňala jej výpovede. „Keď sa maminka vydala do Gôtovian, ocko bol súkromne hospodáriaci roľník. Najprv pracovala na gazdovstve, potom v družstve od začiatku pri ošípaných. Voľakedy neboli maštale ako teraz, ale z velikánskeho kotla roznášali krmivo prascom po dedine. Kým sa postavili maštale, ošípané boli umiestnené v súkromných domoch. Čo vedier sa maminka navláčili!
Spomínajú najmä v noci
Elena Kasanická býva v súčasnosti u dcéry v Jalovci. Tá si ju spočiatku brávala k sebe len na sviatky, potom i na zimu. V lete Elenu však domov do Gôtovian ťahalo. Túžba po „svojom“ ju neopustila ani v stovke, hoci u dcéry býva už tretí rok. Svatka, osemdesiatsedemročná Anna Matejková, vraj na storočnú starenku dáva veľký pozor. Aby sa neudrela, aby nespadla, aby... Napriek tomu si pred viac ako mesiacom Elena Kasanická zlomila nohu. Okamžitý prevoz do nemocnice a: „Ja sa nedám operovať,“ zahlásila lekárom. No nebolo ju treba dlho presviedčať a storočná babka na operáciu šla. Dnes má v nohe klin, pohybuje sa na invalidnom vozíku, vraj na jedno oko vôbec nevidí, na druhé len trošku, ale na svet sa usmieva, za všetko ďakuje. K jej najobľúbenejším chvíľkam patrí posedenie pri televíznom seriáli v trojke: ona, svatka Anna a dcéra Ida. „Alebo kým nás baví, spomíname,“ doplnila Anna Matejková. Obom sa však najviac vracajú spomienky na mladosť a na ťažké časy, najmä v noci. Elena sa aj pomodlí, prespieva šeptom pesničky. „Ľúto mi je za mladosťou, mladosť, moja mladosť, odišla mi na márnosť... Bolo v živote málo radosti a veľa žalosti, maminka mi skoro zomrela, hospodárstvo som musela sprevádzať, aby sme my, dievčatá, dačo mali. Všelijako bolo.“
Obom ženičkám hneď napadlo, ako ich evakuovali ku koncu druhej svetovej vojny. Silný zážitok. Najmä pre Annu Matejkovú, ktorá v tom čase mala niekoľkomesačného synčeka a musela sa ísť schovať z Jalovca do Bukoviny. Pešo s chlapčiatkom v šatke.
Spláca požičaný groš
„Maminka mala kedysi veľmi krásny hlas. V kostole spievala. Básničky, ktoré sa naučila v škole ako malé dievčatko, vie dodnes. Občas ich zarecituje vnúčatám, tie sa len čudujú, odkiaľ to tá naša starká má. Odkiaľ? Pamätá si. Najmä to, čo sa udialo dávnejšie. Krátkodobá pamäť jej už neslúži na sto percent,“ vysvetlila dcéra Ida. Hovorila i o tom, ako začala opatrovať najprv manželovu mamu, a keď jej maminka potrebovala opateru, povedala si - keď jednu, tak i druhú. „Manželova mama bola pred piatimi rokmi veľmi chorá. Lekári jej dávali niekoľko dní života, prišla domov a z problémov sa dostala," láskavo predstavovala jednu mamu za druhou Ida. „Má síce Parkinsona, trasú sa jej ruky, ale určite je obom mamám spolu veselšie.“ Elena Kasanická nežne dcéru prerušila: „Ďakujeme pekne, že opatruje obe mamy.“ Podobné ďakujem zopakovala niekoľkokrát počas nášho stretnutia. „Aj na druhom svete sa budeme modliť za ňu,“ doplnila mladšia Anna Matejková. Ida Matejkova zareagovala, veď že jej obe mamy pomáhali, keď ona bola v tvŕdzi, najmä svokra jej prizrela malé deti. Spláca len požičaný groš.
Ako sa dožiť stovky
Má storočná babenka recept, ako sa dožiť stovky? „Jój, mala som za života stresy aj roboty dosť. Veľa som robila, aby som sa nejako zaopatrila na starosť a mala dôchodok,“ potvrdila Elena Kasanická, že nemala ustlaté na ružiach.
„Peňazí nebolo z čoho našetriť na starobu i keď ocko súkromne hospodáril,“ zapojila sa do rozhovoru Ida. „My ako deti si nepamätáme na radostný život. Nechodievali sme po výletoch, my iba robiť a robiť. Ale maminku sme si v starobe chránili ako oko v hlave. Manželova mamka ju stále upozorňovala – paličku si zober, keď chodíš. Kým si nohu nezlomila, prešla o paličke po dome. Vtedy sa rozhodla ísť bez paličky. Vraj ako pacientka bola celých desať dní v nemocnici vynikajúca. Potom ju navrhovali dať na doliečovacie, nesúhlasili sme. Ktovie ešte ako dlho bude medzi nami. Vzali sme si ju domov, aby sme čo najviac boli spolu."
Oslava stovky bola krásna, na hostine bolo vyše päťdesiat ľudí. Z Gôtovian jej prišiel zahrať Vojto Straka s partiou. „Všetko je v kazete,“ povedala Elena.
