Súčasná stredná generácia ľudí má už miesto v múzeu. Kruté? Nie. Predmety detí z päťdesiatych rokov 20. storočia v Národopisnom múzeu v Liptovskom Hrádku skôr provokujú úsmev a otázky typu: To sme takí starí? Koľkože rokov ubehlo od nášho detstva?
Letí, letí, trhanie reťazí, slepá baba, o zlatý prsteň, o guľôčky či škôlka s loptou o stenu sú hry, ktoré sa dnešní päťdesiatnici plus niekoľkoroční hore i dole hrávali v detstve. Ak by ste si chceli vyskúšať skákať škôlku na zemi, je pripravená na podlahe v jednej výstavnej miestnosti. Len hodiť sklíčko či skalku a skákať.
Fotografie v múzeu pripomínajú, ako čas letí. Bielovlasá Alica Krčuľová z Liptovskej Porúbky na vernisáži výstavy chodila od panelu k panelu so slovami: „Bože, to je sranda." Poznávala oblečenie i hračky svojich dcér.
Výstavu pripravili Anna Kolkusová s pracovníčkami múzea a podnetom bolo poznanie, že z päťdesiatych rokov 20. storočia múzeum nevlastní takmer žiadne predmety. Začali pátrať po veciach, ktoré by túto dobu priblížili. Čo všetko sa im podarilo získať? Okrem oblečenia a hračiek hlboký detský kočík i kočík pre bábiky, pôvodné nite, gombičky a textílie schované v starom papierovom kufri, ale aj úbor na telocvik, šľabikáre a iné učebnice. V zemepisnom atlase z roku 1953 našli dokonca písomku. „Hoci sa výstava volá Deti 50. rokov v druhej polovici 20. storočia, netýka sa len života detí, ale aj dospelých," doplnila A. Kolkusová. „Výstavu sme rozdelili do blokov. Jeden zachytáva život dieťaťa v rodine, druhý v škole. Po celom okrese sme hľadali pôvodné školské lavice, dve mali len v Základnej škole (ZŠ) vo Východnej a zapožičali nám ich. Hrádocká ZŠ na Hradnej ulici nám poskytla veľmi vzácne kroniky z obdobia rokov 1962 až 1965." Socializmus cítiť najmä z iskričkovej, pionierskej a zväzáckej rovnošaty, ale i z učebníc šesťdesiatych rokov. Rovnako aj z obrazov, ktoré kedysi viseli po chodbách i v triedach. Keďže v tom období neboli počítače, deti v školách učitelia viac viedli k ručným prácam a k prácam na školskom pozemku, na tzv. mičurinských poliach. „V múzeu máme skúsenosti, že ak prídu deti najmä z väčších miest, nepoznajú domáce zvieratá, nestretli sa s nimi," prezradila A. Kolkusová. „Výstava má aj fotodokumentačnú časť, v ktorej vidno deti pri hrách aj v prírode. Na fotografiách je zachytená i doba, keď vládli silónové šaty, matrosky a po domácky šité oblečenie. V každej dedine sa vtedy našli šikovné krajčírky, ktoré šili pre celú dedinu." Pracovníčky múzea priznali, že výstavu pripravovali s mimoriadnou radosťou. Každý exponát im pripomínal vlastné detstvo a predpokladajú, že podobné pocity bude mať aj stredná generácia. Ľutujú však, že mnohé predmety z pomerne nedávnej doby ešte nie sú v múzeu. Privítali by všetko, čo pochádza z druhej polovice dvadsaiateho storočia.
