Sobota, 19. jún, 2021 | Meniny má AlfrédKrížovkyKrížovky

Pramienok spoznával Pramienok a Slovákov ako repa vo Vojvodine

web_pramienok.jpg

DVA PRAMIENKY zviazalo priateľstvo. Detský folklórny súbor Pramienok z Liptovského Mikuláša si totiž na Detskom folklórnom festivale v roku 1995 vo vojvodinskom Kysači našiel domáci súbor s rovnakým názvom. Mikulášania Pramienok z Vojvodiny pozvali ešte v tom istom roku na Folklórny festival pod Chočom v Lúčkach a priateľstvo silnelo.

Nielen medzi súbormi, ale aj medzi jednotlivými členmi a ich rodinami. Naposledy sa stretli koncom apríla, keď vojvodinská dedinka Selenča oslavovala 250. výročie svojho založenia a 15. výročie vzniku svojho Pramienka. Na oslavy pozvali mikulášsky Pramienok, a tak tanečníci, hudobníci, niekoľko rodičov s vedúcou súboru Mariannou Nahálkovou a tanečnou pedagogičkou Michaelou Košovou strávili vo Vojvodine niekoľko dní. Deti tak, ako je to zvykom po celé roky spolupráce, bývali v rodinách. Aké boli ich postrehy?

Veronika Gregušová: „V Selenči som už bola tretíkrát. Najviac ma zaujali ich veľmi bohaté kroje s množstvom sukní. Selenča je slovenskou dedinkou vo Vojvodine a nemyslím si, že by tam žili vo veľkom blahobyte."

Patrícia Gábrišová: „V selenčianskej rodine som mala dve kamarátky, všetci boli ku mne veľmi milí. Tiež sa mi páčili kroje, ale aj pestro vymaľované domy.

Katka Kováčová: „Bola som v Selenči trikrát, prvýkrát som bývala v rodine známych, druhý a tretíkrát u dievčiny Táni zo súboru. Mám ju rada, o všetkom si porozprávame, spája nás nielen tancovanie v súboroch. Jazyk nerobil problém, pretože hovoria po slovensky. Len niektorým slovám sme nerozumeli. Nežijú v bohatstve, ale spokojne

Marek Marušin: „Bolo dobre. Na raňajky aj večeru sme jedávali pizzu, večer diskotéka."

Prvák Miško Kubík, ktorý do súboru chodieva od škôlky, bol viac zhovorčivý: „Najviac sa mi páčila cesta, ale aj výlety do múzea, na plaváreň a akvárium so žralokmi v Budapešti na ceste domov."

Marianna Nahálková, vedúca súboru: „Usporiadanosť dedinky, prekrásne predzáhradky, farebnosť domov, za domami velikánske záhrady. Selenčania majú slabšie zárobky, a tak všetci, ale skutočne všetci, aj učitelia či úradníci, obrábajú pôdu. Sú sebestační, čo sa týka potravín, preto naše deti mali všetkého hojnosť. Dedina má asi tri a pol tisíc obyvateľov a keďže je u nich bohatá úroda ovocia, vyrábajú z neho rôzne šťavy a tiež aj cirokové metly, ktoré vyvážajú aj k nám. Vďaka úrodnosti krajiny ľudia vo Vojvodine prežili vojnu bez nedostatku potravín. Žili z toho, čo mali v pivniciach.
Do Selenče chodievame každé dva roky. Zájazdy si platíme sami, deti bývajú po rodinách, a tak sú rodičia do pobytov zainteresovaní finančne. Snažíme sa aspoň na dary pre vojvodinských Slovákov získavať od sponzorov. Tým, že deti bývajú v rodinách, viac poznávajú mentalitu tamojších ľudí i krajinu. Aj pri organizovaní zájazdov pomáhajú rodičia. Na zájazdoch dozorovali kedysi Dezider Timko, dnes Ivan a Soňa Kováčovci aj Karol a Ivana Paldanovci. Dopravu zabezpečuje Pavol Senaj, ktorého deti volajú náš ujo Paľo. "

Karol Paldan, rodič: „Boli sme veľmi milo prekvapení z vojvodinských Slovákov. Ich hrdosť na to, že sú Slováci, je obdivuhodná. V dedine je asi deväťdesiatpäť percent Slovákov, všade sa rozpráva po slovensky, v základnej škole je vyučovacím jazykom slovenčina, Slováci ako repy. Všetko ostatné bolo pre nás, akoby sme nazreli do minulosti: tetušky v šatkách, na bicykloch, lavičkách. Hoci dedina nie je malá, všetci o nás vedeli. Pristavovali sa a pýtali, odkiaľ sme a veľmi sa zaujímali o život na Slovensku. Všetci sú roľníci, okolo dediny velikánske polia – vyzerá to ako jedna obrovská obilnica. Pre nás takmer nepredstaviteľná rovina, úrodná zem, podnebie ako stvorené na to, aby dvakrát do roka zbierali úrodu. V čase našej návštevy kvety a stromy boli odkvitnuté, obilie už pomerne vysoké. Cítili sme sa veľmi príjemne, jazyková bariéra skoro žiadna. Deti však nerozumeli slovám ako piglajz, firhang, krásne staré slová. V dedine necítiť vplyv angličtiny, ale je zaujímavá tým, že pre katolíkov a evanjelikov platia prísne pravidlá. Je ulica, kde žijú len katolíci, v druhej len evanjelici a vraj sa nestáva, aby sa mladí rozdielneho vierovyznania vzali."

Soňa Kováčová, rodič: „Keď bola vojna, ponúkli sme známym zo Selenča možnosť, aby ich deti prišli k nám do Liptova. Za návrh boli vďační, ale deti si nechali u seba. V čase vojny mladá žena z rodiny začala rodiť počas bombardovania. Šesťdesiat kilometrov cestovali do pôrodnice, ona porodila a hneď šla domov, takže sa musela o syna Miška starať sama. Prosila ma, či by sme malému nezariadili vitamíny, ktoré ako novorodenec potreboval. S rodinou sa dodnes priatelíme, navštevujeme sa aj mimo zájazdov. "

Michaela Košová, tanečná pedagogička súboru: „V Srbsku som bola pred dvanástimi rokmi a teraz som sa stretla s ľuďmi, u ktorých som bývala. Stretli sme sa staré tváre, pozvali nás na obed, muzikant si našiel svojho chlapca, u ktorého tiež býval pred dvanástimi rokmi. Jeho mamina nešťastná – a čo nebývate u nás, čo ste sa neohlásili? Ako sa máte na Slovensku? Spomínali a vyťahovali zážitky spred dvanástich rokov. Bolo to milé. Tohto roku sa mi podarilo dať sa obliecť do selenčianskeho kroja. Je zaujímavé, že v Selenči má každý v dome izbu, kde sú všetky kroje od malinkého dievčatka až po veľkú ženu, svadobné, smútočné, slávnostné kroje a vankúše, periny, vená. Tam môžete ísť po dedine a opýtať sa – mohli by ste ma obliecť do kroja. Jasné, poďte. Mama miestnej základnej školy ma obliekala do kroja, vraj oblieka aj svoje vnučky. Doslova behala okolo mňa, tieklo z nej, pretože ma musela obliecť do veľmi veľa vyšívaných spodníc, ktoré sú ešte podbité papierom, aby dobre stáli, na to zásterky. Starali sa o nás ako o vlastné deti."

Inzercia - Tlačové správy

  1. Blíži sa leto a s ním aj zvýšené utrácanie peňazí našimi deťmi
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  3. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový?
  5. Crème de la crème po slovensky
  6. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku
  7. Po Slovensku na motorke
  8. Jablone prinesú ovocie v podobe komfortného bývania
  9. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom
  10. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni?
  1. Posledné dni nešťastnej Anny Boleynovej
  2. Čo všetko je potrebné vedieť o ochrane očí počas leta
  3. Granátové jablko prekvapí vás chuťou i aktívnymi látkami
  4. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku
  5. Ako sa v lete správne starať o citlivú detskú pokožku?
  6. Driverama má strategické partnerstvo s nemeckým Stop + Go
  7. Správna strava po tréningu: Siahnite po 100 % smoothie a šťavách
  8. Zázračná škola so zelenou strechou
  9. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  10. Crème de la crème po slovensky
  1. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 28 306
  2. Stačí mi elektromobil? Pozreli sme sa, ako je to s dojazdom 11 907
  3. Desať hotelov v destináciách, ktoré sú toto leto favoritmi 7 886
  4. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 7 709
  5. Sme vodná veľmoc a napriek tomu vody dovážame 6 628
  6. Po Slovensku na motorke 6 400
  7. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 5 302
  8. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 4 935
  9. Málokto im verí. Prekvapia Slováci na futbalovom EURO 2020? 4 482
  10. Ako sa z nenásytných Bödörovcov stal symbol oligarchie 4 447
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Víťaz druhého kola svetového pohára v nemeckom Marklebergu - Jakub Grigar

Mikulášsky kajakár Jakub Grigar, zvíťazil na druhom kole svetového pohára v nemeckom Marklebergu, kde po triumfe v semifinále svoju najrýchlejšiu jazdu zopakoval aj vo finále.


a 1 ďalší 24m
Dobré správy z MY

V tomto článku nájdete: Cukrovku úspešne liečia bez liekov. Obnovujú viac ako storočný zámok. Dva tipy na výlety s deťmi, nádherné fotky, ktoré dobyli svet a mnoho iného ;)


6 h
Mláďa orliaka morského

Počas pobytu pri Liptovskej Mare by bolo na škodu nezodvihnúť zrak od zeme na oblohu, možno budete mať šťastie vidieť dravca veľkosti malého vetroňa.


9 h

Spustili práce na tuneli Čebrať aj zo západnej strany od Hrboltovej. Zostáva vyraziť posledných približne 300 metrov. Termín dostavby úseku zostáva na rok 2023.


18. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Už ste čítali?